S príchodom súčasných počítačových hier sa často hovorí o tom, že podnecujú agresivitu, či brutálnosť mládeže a ľudí, ktorí ich hrajú. Nebudem v tomto príspevku hovoriť o žiadnych výskumoch na túto tému, naopak chcela by som sa venovať jednej zdanlivo neškodnej hre. Je to hra The Sims.
Táto hra sa stala úspešným fenoménom, má niekoľko pokračovaní a množstvo rozšírení. Podstatou hry je starať sa o rodinku. Hráč si vytvorí vlastných „simíkov“, ktorým vymyslí meno, výzor, vyberie im oblečenie a dokonca určí aj ich vlastnosti a túžby. Podstatou hry je starať sa o svojich simíkov, vybudovať im domov, zamestnať ich, chodiť s nimi nakupovať, záhradkárčiť, navštevovať priateľov, starať sa o domácich miláčikov... Jednoducho je to hra, ktorá imituje život. Čo vás napadne, keď si to predstavíte? Spokojnú dokonalú rodinku v nádhernom domove s úžasnou prácou? Omyl. K napísaniu tohto príspevku ma inšpirovalo päť mojich kamarátok, ktoré túto hru istý čas hrali. Ani u jednej to tak nevyzeralo.
„Najprv som si postavila väzenie a mučiareň. Vohnala som ľudí do jednotlivých miestností a potom som vymazala dvere, aby z nich nemohli odísť – vytvorila som hladomorne. Tam sa pocikali a potom aj zomreli od hladu.“
„To ja som ich najprv nechala rozbehnúť po pozemku a až potom som ich obstavala stenami – oni dvere nikdy ani nemali, tak som ich nemusela mazať.“
Znie to brutálne? Asi áno, ale musím povedať, že som tú hru tiež párkrát hrala a vytvorila som si na pozemku peknú záhradu, súčasťou ktorej bol však aj cintorín. No a uznajte, čo by to bol za cintorín bez hrobov?
Nechať ľudí vyhladovať však bolo zdĺhavé, zhodli sme sa, že jednoduchšie je nechať ich utopiť. Tiež je v tejto hre obmedzený počet simíkov, ktorí bývajú v jednom dome no a keď už ich máte veľa a chcete deti...
Tu sa dostávam k ďalšej téme ktorá sa týka tejto hry a tou je téma sexuality. Simíkovia sa môžu spolu milovať a plodiť tak deti. Dá sa to však robiť na rôznych miestach. Nikto ich nedával do postele, uprednostniť výrivku bolo vždy lákavejšie. Najlepšie, keď sa na nich pozerali ľudia. „Ja som bola na seba taká pyšná, keď som zistila, že sa môžu spolu milovať* v kabínke na prezliekanie v obchode!“
*použila iné slovo s ekvivalentným významom
Ďalšia sa zamerala na párenie domácich miláčikov. „Založila som si chovnú stanicu. Vždy som si vyhliadla psov podľa toho, aké som chcela mať šteniatka a tak som ich navzájom párila.“
Viaceré sa snažili hranie hry zjednodušovať pre seba. Zdalo sa im napríklad zložité vytvárať a udržovať sociálne vzťahy s inými obyvateľmi, preto sa tomu snažili čo najviac vyhýbať. Zamestnania, ktoré si vyžadovali množstvo sociálnych kontaktov neboli obľúbené. Najlepšou prácou je práca v armáde, stačí simíkovi iba zriadiť doma posilňovňu a nič viac nepotrebuje. Úspech v práci je istý.
Zložité je tiež plniť niektoré ich túžby, preto si ich nevšímajú a ak by bol simík prílíš nespokojný, tak ho vymenia alebo to jednoducho bude musieť nejako prežiť.
Častou zábavkou počas tejto hry je tiež neumiestnenie nejakého potrebného predmetu do domu. Napríklad toalety, chladničky, či postele. Potom ich pozorovali ako sa budú s týmto budú vysporiadavať. Simíci sa samozrejme pomočili, zomreli od hladu alebo odpadli na zem od únavy. To bol vlastne ešte najlepší prípad, lebo aj na zemi sa mohli vyspať, len nemali komfort.
Pre akú vekovú skupinu je určená táto hra? Človek by si na prvý pohľad myslel, že je úplne neškodná, ale keď som sa na ňu opýtala hráčok, dozvedela som sa iba to, ako simíkov týrali a „množili“. V najnovšej verzii si môžu simíci dokonca objednať aj tanečníčky na svoju rozlúčkovú párty so slobodou.
Hra vo svojej podstate vôbec nemusí mať agresívny podtón, ale môže sa vyrovnať akejkoľvek strielačke. Len ľudí nestrieľate, ale necháte ich zomrieť od hladu alebo ich utopíte a ešte ich aj predtým pozorujete ako plačú nad tým, že sa museli pomočiť, alebo sú nešťastní so svojím životom.
Je teda agresivita naozaj skrytá len v hrách alebo je zakorenená v nás? Isto, existuje mnoho hier, kde jednoducho takéto brutálnosti robiť nemôžete, ale kto by to očakával, že z takej krásnej myšlienky ako starať sa o druhých vznikne „zabi si svojho simíka“.
„Najprv som si postavila väzenie a mučiareň. Vohnala som ľudí do jednotlivých miestností a potom som vymazala dvere, aby z nich nemohli odísť – vytvorila som hladomorne. Tam sa pocikali a potom aj zomreli od hladu.“
„To ja som ich najprv nechala rozbehnúť po pozemku a až potom som ich obstavala stenami – oni dvere nikdy ani nemali, tak som ich nemusela mazať.“
Znie to brutálne? Asi áno, ale musím povedať, že som tú hru tiež párkrát hrala a vytvorila som si na pozemku peknú záhradu, súčasťou ktorej bol však aj cintorín. No a uznajte, čo by to bol za cintorín bez hrobov?
Nechať ľudí vyhladovať však bolo zdĺhavé, zhodli sme sa, že jednoduchšie je nechať ich utopiť. Tiež je v tejto hre obmedzený počet simíkov, ktorí bývajú v jednom dome no a keď už ich máte veľa a chcete deti...
Tu sa dostávam k ďalšej téme ktorá sa týka tejto hry a tou je téma sexuality. Simíkovia sa môžu spolu milovať a plodiť tak deti. Dá sa to však robiť na rôznych miestach. Nikto ich nedával do postele, uprednostniť výrivku bolo vždy lákavejšie. Najlepšie, keď sa na nich pozerali ľudia. „Ja som bola na seba taká pyšná, keď som zistila, že sa môžu spolu milovať* v kabínke na prezliekanie v obchode!“
*použila iné slovo s ekvivalentným významom
Ďalšia sa zamerala na párenie domácich miláčikov. „Založila som si chovnú stanicu. Vždy som si vyhliadla psov podľa toho, aké som chcela mať šteniatka a tak som ich navzájom párila.“
Viaceré sa snažili hranie hry zjednodušovať pre seba. Zdalo sa im napríklad zložité vytvárať a udržovať sociálne vzťahy s inými obyvateľmi, preto sa tomu snažili čo najviac vyhýbať. Zamestnania, ktoré si vyžadovali množstvo sociálnych kontaktov neboli obľúbené. Najlepšou prácou je práca v armáde, stačí simíkovi iba zriadiť doma posilňovňu a nič viac nepotrebuje. Úspech v práci je istý.
Zložité je tiež plniť niektoré ich túžby, preto si ich nevšímajú a ak by bol simík prílíš nespokojný, tak ho vymenia alebo to jednoducho bude musieť nejako prežiť.
Častou zábavkou počas tejto hry je tiež neumiestnenie nejakého potrebného predmetu do domu. Napríklad toalety, chladničky, či postele. Potom ich pozorovali ako sa budú s týmto budú vysporiadavať. Simíci sa samozrejme pomočili, zomreli od hladu alebo odpadli na zem od únavy. To bol vlastne ešte najlepší prípad, lebo aj na zemi sa mohli vyspať, len nemali komfort.
Pre akú vekovú skupinu je určená táto hra? Človek by si na prvý pohľad myslel, že je úplne neškodná, ale keď som sa na ňu opýtala hráčok, dozvedela som sa iba to, ako simíkov týrali a „množili“. V najnovšej verzii si môžu simíci dokonca objednať aj tanečníčky na svoju rozlúčkovú párty so slobodou.
Hra vo svojej podstate vôbec nemusí mať agresívny podtón, ale môže sa vyrovnať akejkoľvek strielačke. Len ľudí nestrieľate, ale necháte ich zomrieť od hladu alebo ich utopíte a ešte ich aj predtým pozorujete ako plačú nad tým, že sa museli pomočiť, alebo sú nešťastní so svojím životom.
Je teda agresivita naozaj skrytá len v hrách alebo je zakorenená v nás? Isto, existuje mnoho hier, kde jednoducho takéto brutálnosti robiť nemôžete, ale kto by to očakával, že z takej krásnej myšlienky ako starať sa o druhých vznikne „zabi si svojho simíka“.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára