"...to máš
všetko z toho, že sa stále hráš na počítači!"
Túto vetu snáď
každý už počul. Hry, "internety", počítače, ako pôvodca mnohých
problémov dnešnej mladej generácie. Aspoň tak si to vysvetľuje väčšina z
generácie ľudí 45+.
Som študentka
etnológie a momentálne pracujem na svojej bakalárskej práci. V práci budem
opisovať stratégie rodičov vo vzdelávaní. Prečo vám o tom píšem? Ako dôležitá
súčasť stratégii rodičov pri vzdelávaní svojich detí sa ukázal prístup k
"elektronike". Pod "elektronikou" rodičia zväčša mysleli
mobil, tablet, počítač a všeobecne všetky zariadenia, cez ktoré sa dá pripojiť
na internet a/alebo hrať sa videohry. Vo svojom príspevku zachovám pojem
"elektronika" v tomto význame.
Výskum som
robila s rodičmi, ktorí majú deti vo veku 6-18 rokov.
Dvomi základnými postojmi, ktoré rodičia
voči elektornike deklarovali sú: 1. elektronika ako nástroj a pomôcka pri
vzdelávaní, 2. elektornika ako odpútavač pozornosti od vzdelávania
Nikoho asi
neprekvapí, že rodičov, ktorí vnímali elektorniku ako pomôcku pri vzdelávaní
bolo menej. Len jeden rodič povedal, že priamo podporuje svoje dieťa v tom, aby
používalo elektroniku. Považuje za dôležité, aby bolo jeho dieťa v tomto smere
vzdelané, preto investuje do toho svoj čas aj financie.
Ďalší skupina
rodičov priamo vyjadrila, že vníma aj pozitívny potenciál používania
elektroniky. Zdôrazňovali kontrolu nad tým, čo ich deti hrajú, vyhľadávajú,
pozerajú...teda akým spôsobom elektroniku využívajú. Uvedomujú si výhody, ktoré
deti vďaka informáciám prístupným na internete majú. Na druhej strane vnímajú
aj "hrozby", ktoré si s používaním elektroniky spájajú. Najčastejšie
ide o lenivosť, zvýšenú agresivitu, nepozornosť/neschopnosť sa sústrediť,
...
Tu by som
chcela podotknúť, že v niektorých prípadoch ide o domnelé obavy (keď sa dieťa
hrá hry, bude nepozornejšie) nie o osobnú skúsenosť (moje dieťa začalo hrať hry
a stalo sa nepozornejším).
V skutočnosti
viaceré, najmä americké výskumy potvrdzujú, že hranie hier naopak zvyšuje
pozornosť ľudí. Iste, vedci brali do úvahy "zdravé" množstvo času
stráveného hraním hier, a aj vhodný výber hier adekvátny veku. Takže rodičovská
kontrola v tomto smere je nie len žiadúca, ale jej zanedbanie môže byť vnímané
ako nezodpovedný prístup vo výchove.
Skupina
rodičov, ktorí vnímajú elektroniku viac negatívne, bola početnejšia. Samozrejme
priznávajú aj pozitíva, no z ich pohľadu negatíva prevažujú. Títo rodičia
zdôrazňovali, že vnímajú negatívny vplyv používania elektroniky na socializáciu
detí medzi rovesníkmi a vnímajú aj zhoršenú schopnosť komunikovať a vyjadrovať
sa. Poukazujú tiež na nevhodný obsah, ktorý je deťom na internete prístupný.
Ich stratégie (výchova) sú prispôsobené tak, aby ich deti využívali elektroniku
čo najmenej, a len za účelom vzdelávania (teda napríklad, ak zadanie do školy
znelo "urobte prezentáciu"). Mobilný telefón deti dostanú, až keď je
to nevyhnutné pre ich bezpečnosť (teda keď napr. začnú chodiť samé do školy
alebo musia dochádzať do iného mesta). Domácu "wifi" majú niektorí
zaheslovanú, prístup k nej deti dostanú vtedy, keď potrebujú informácie z
internetu kvôli domácej úlohe.Viacerí rodičia vyjadrili, že sú sami prekvapení,
že ich deti sa tomuto "systému" až tak nevzpierajú. Častý výrok
rodičov býva: "Uvedomujem si, že svoje dieťa takto asi vytrhávam z kolektívu,
v ktorom nemať mobil je divné. Ale snažím sa postupovať podľa toho, čo
považujem za vhodné a vnímam pozitívny rozdiel medzi mojim dieťaťom a
ostatnými. Moje dieťa sa inak učí, inak hrá, inak komunikuje, inak
uvažuje..."
Mnohí by dnes
označili rodičov, ktorí zavádzajú striktné pravidlá v oblasti používania
elektroniky (ako sú opísané vyššie) za "obmedzených spiatočníkov".
Alebo prinajmenšom za naivných, keď sa snažia svoje deti "uchrániť od
vplyvov tejto doby". Sú ale obavy rodičov zo sveta internetu a
počítačových hier oprávnené?
Edukačný
potenciál videohier je nepochybný, a posledné roky štúdií to potvrdzujú. Ale aj
bez výsledkov štúdií vieme, že ten spolužiak, ktorý vie v triede najlepšie po
anglicky, nemá súkromného doučovateľa, ale hráva videohry. To, čo vieme z
dejepisu, tiež nie je vždy zásluha učiteľov, ale pamätáme si postavy a situácie
vďaka videohre s historickým kontextom. To, čo by sme sa inak učili niekoľko
hodín, sme schopní si zapamätať bez väčšej námahy vďaka videohre.
Medzi najčastejšie
negatívne vplyvy, ktoré vnímajú nielen rodičia ale aj vedecké štúdie patrí:
závislosť na hraní, zhoršený akademický prospech, agresivita, obezita a
"sedavý" spôsob trávenia času. Podľa organizácie Children
now, majú videohry vplyv aj na to, ako dieťa vníma odlišné rasy.
Organizácia robila výskum, v ktorom zisťovali, ako sú rôzne pohlavia a rasy zobrazované
vo videohrách. Často ide o potvrdzovanie stereotypov, ktoré o pohlaviach a
rasách máme. Podľa ich zistení je vo videohrách hlavná postava väčšinou biely
muž (výskyt 52%), čierny muž 37%, latinoameričan 5% a aziat 3%. Pri zobrazovaní
týchto postáv sa používa stereotypné prostredie a vlastnosti. Pokiaľ ide o
rodové role, videohry tiež napomáhajú reprodukovať mnohé stereotypy. Vo
videohrách sú najčastejšie hlavnou postavou muži (64%), neľudské bytosti 19% a
ženy 17%. Afroamerické ženy sú častejšie zobrazované ako obete násilia, ako iné
postavy.
Dospelí hráči v
tomto zobrazovaní vidia skôr karikatúru reality. Ale deti sú náchylnejšie
prijímať informácie "bez filtra", bez kritického uvažovania či je
alebo nie je informácia pravdivá, často nerozumejú irónii. V tomto zmysle môže
byť pre ne "svet internetu a videohier" nebezpečný.
Ale aby som
príspevok nezakončila pesimistickým konštatovaním... Verím, že videohry
budú vnímané ako neoddeliteľná súčasť globálnej kultúry a o ich edukačnom
potenciály sa bude nie len hovoriť, ale čoskoro sa aj dočkáme ich využitia v
našom edukačnom systéme.
Zdroje
0 komentárov:
Zverejnenie komentára