• KEM
  • Subcribe to Our RSS Feed

utorok 13. decembra 2011

Fenomén časopisu Riki

20:12 // by ditus // // 1 comment


Vo sfére počítačových hier na Slovensku je zopár fenoménov, o ktorých stojí za to si niečo povedať a pripomenúť si ich. K takýmto fenoménom patrí podľa môjho názoru aj časopis Riki, dlhé obdobie jediný a najčítanejší slovenský časopis, ktorého predmetom záujmu boli počítačové hry.
Kedy, kto a ako...
Riki bol slovenský časopis o počítačových hrách, ktorý založil nadšenec pre počítačové hry Richard Pintér. Nulté číslo vyšlo pred prázdninami v roku 1994. Keďže samotnými tvorcami boli všetko mladí ľudia, teenageri, časopis bol zameraný na mladšiu generáciu hráčov. Ako redaktori sa do povedomia čitateľov zapísali predovšetkým Ivo Ninja (Ivan Líška, ktorý neskôr pôsobil ako šéfredaktor časopisu), Ľuboš of Mirsoft (Ľuboš Čulen), Marosh (Maroš Stano), Jedi (Vladan Hamřík), Red Eagle (Karol Vavrovič) a mnohí ďalší.
Ambície časopisu boli nemalé. Samotní tvorcovia sebavedomo označili časopis v nultom čísle ako najlepší v strednej Európe. Jeho cieľom bolo ponúknuť čo najhorúcejšie novinky z oblasti hier, počítačovej grafiky, ale aj novinky v oblasti software a hardware. Vychádzal pravidelne nepravidelne, čo v praxi znamenalo približne raz za dva mesiace. Dal sa bežne kúpiť v novinových stánkoch alebo predplatiť a odoberať.
Relatívne dlhé obdobie to bol jediný slovenský časopis o počítačových hrách a pomerne rýchlo si našiel svojich stálych čitateľov. Ak uvážime, že počítače sa do bežných slovenských domácností vo väčšej miere rozšírili až okolo rokov 1997-98, je obdivuhodné, ako sa tento časopis udržal. Tak napríklad v nultom čísle časopisu (rok 1994) je reklamovaný počítač „pre náročnejších“ hráčov v cene 91 000 Sk, pre „menej náročných“ bola v ponuke aj Amiga 4000 so 6 MB pamäte „len“ za 30 000 Sk.
Ťažiskom Rikiho boli predovšetkým recenzie počítačových hier pre Amigu a PC (neskôr predovšetkým PC). Autori sa snažili reagovať na herné novinky a pripraviť o nich pre čitateľov dostatočný obraz. Kľúčovým bodom bola záverečná hodnotiaca tabuľka, ktorá danú vyhodnotila (známkou, neskôr percentuálne) z niekoľkých hľadísk: grafika, hudba, zvuk, obťažnosť, zábava a fanometer. V raných číslach bolo celkové hodnotenie hry ilustrované výstižným a vtipným výrazom tváre animovaného maskota časopisu. V recenziách však zďaleka nešlo o žiadnu suchú deskripciu, práve naopak, autori sa častokrát snažili doslova vtiahnuť čitateľa do deja:
„Vietnam 1972, 6:00 ráno. USS Kitty Hawk. Dobré ránko páni. Pentagon sa rozhodol, že dnes tým komunistom poriadne zakúrime pod zadkami. Operácia “Linebacker I“ sa začína dnešným dňom.“ 1
„ Prebral ma zvuk bubnov a poplašného zvona. Na schodoch mojej nádhernej vily buchotali okované sandále vojenských nôh. Centurio Licitus zdvihol ruku na pozdrav: „ Ave Caesar, prefekt. Už sú tu.“ Prikývol som. „Obrana mesta je v pohotovosti a pripravená na hradbách? Konajte svoju povinnosť.“ 2
Okrem recenzií vydanie obsahovalo návody na počítačové hry, cheaty, inzeráty, rôzne oznamy, herný poster a rôzne pravidelné aj nepravidelné rubriky, ako napríklad Dejepis PC, ktorá ponúkala rôzne články zamerané na históriu PC. V rubrike Input odpovedali redaktori na listy čitateľov, predovšetkým samotný Riki. Keď sa neskôr stal šéfredaktorom časopisu Ivo Ninja, odpisoval na listy výhradne on, pričom sa z rubriky postupne vyvinula akási forma dialógu, ktorá bola pre svoj humor a originalitu u čitateľov veľmi obľúbená. Skrátka – mohlo sa vám stať, že ste vynechali alebo nedočítali niektorú recenziu, ale Input Iva Ninju (s logom vytiahnutej zástrčky) len málokto vynechal. Zďaleka sa nevyberali len „ospevujúce listy“, práve naopak – snáď najzábavnejšie boli pasáže, v ktorých to škrípalo:
Vážená redakcia! Váš časopis som prvýkrát videl asi pred rokom, v januári alebo februári 95. Dovtedy som poznal iba časopisy BIT a SCORE. BIT som odrovnal ako prvý a hneď po ňom aj vás. Všetko bolo horšie. Grafická úprava, humor, papier, menej strán, prapodivní redaktori, proste všetko. Musím však uznať, že ste sa zlepšili. Aspoň čo sa grafickej úpravy týka. Nedokážem pochopiť, prečo u vás pracujú deti! Veď taký IVO NINJA má len 16 rokov. Vidno to na jeho prejave. Myslím si, že starší redaktori sú vyzretejší, inteligentnejší, menej detinskí. dúfam, že v roku 1996 budete mať viacej strán, kvalitnejší papier a hlavne už preboha nikdy netlačte písmo takej farby ako podklad.
Ahoj Stano!
Časopis sa určite zlepší, keď nám začneš písať vyzretejšie, inteligentnejšie a menej detinské články, než píšu naši redaktori a keď z toho zbohatneš, môžeš zainvestovať a môžme mať aj tristo strán, tvrdú obálku, kriedový papier a ku každému časáku prenosný harddisk.
Zedník
P.S. Som naozaj rád, že si nekritizoval aj gramatiku. 3
Časopis pôsobil skromne. Nevychádzal na luxusnom papieri ako český Level alebo Score. Nemal tvrdú obálku a vnútorné stránky boli čiernobiele, čo bol asi najčastejšie vytýkaný nedostatok zo strany čitateľov. Na tieto stránky sa dostali recenzie hier, v ktorých farba hrala pomenšiu rolu, boli hráčsky menej populárne alebo niekedy až bizarné hry ako Simulátor turistiky od Microsoftu. Čiernobiele stránky pravidelne okupovala aj spomínaná rubrika Input.
Časopis mal mnoho nedostatkov, ak však uvážime, že celú redakciu tvorili teenageri (Ivo Ninja mal len 16 rokov, keď začal do časopisu pravidelne prispievať), nie je v tomto prípade podľa mňa veľmi vhodné porovnávať časopis s komerčnejšie zameranou konkurenciu, resp. netreba na to zabúdať. Je však zaujímavé, že aj pri neistej finančnej situácii boli reklamy sponzorov uverejňované v časopise len pomenej.
Už od svojich začiatkov sa autori snažili podporovať aktivity čitateľov a vyzývali ich, aby prispeli ukážkami vlastnej hudobnej alebo výtvarnej tvorby. Už v nultom čísle je takýmto príkladom Galéria, ktorá bola určená nielen počítačovým umelcom. K časopisu vychádzala aj príloha vo forme diskety, neskoršie CD nosič, ktorá obsahovala demo verzie hier, elektronickú rubriku MUSICput s amatérskou hudobnou tvorbou čitateľov. Nezabudnuteľný je adresár IVO NINJA Bonus plný vtipného obsahu zväčša z internetu.
Jedným z pravidelných externých prispievateľov bol aj Jaro Filip so svojimi rubrikami Hello Maniacs! a Horoskopy:
Strelec (horoskop pre september 1994)
„ Všeobecné dianie sa Ťa len málo dotýka. Už dva týždne sa úmorne snažíš dohrať do konca KING QEST VII. Štrnásť dní si nejedol, nespal a nechtiac si prekonal Guinessov rekord v dĺžke hrania počítačových hier. Veľkou pomocníčkou je Ti matka, ktorá v krátkych chvíľkach, keď odpadávaš od únavy, hrá za Teba... “ 4
Panna (horoskop na jún 1995)
„Otázky srdca sú pre Teba aktuálne a zaoberáš sa nimi príliš intenzívne, namiesto toho, aby si hral hru LOST EDEN, ktorú si značne zanedbal. Sústreď sa radšej na to, čo ovládaš dobre a nesnaž sa rozumieť ženám!!“ 5

Únik do reality
Svoje pôsobenie zakončil časopis v októbri v roku 1999 za záhadných okolností. V tomto mesiaci dostali čitatelia zvláštne vydanie. Bolo na kriedovom papieri, malo tvrdú obálku (aspoň v porovnaní z predchádzajúcimi) ale hlavne záhadný text na nej sľubujúci nový názov časopisu. Úvodník sľuboval do ďalších vydaní sto strán, tvrdú lesklú laminovanú obálku, lepenú väzbu, nové rubriky a k tomu dve CD. Skrátka splnenie snov čitateľov. Nový časopis sa mal volať ESCAPE s podtitulom Únik do reality. Čitatelia sa ho však nikdy nedočkali. Záhadné októbrové číslo Rikiho v žltej obálke bolo posledným. Keď sa nad tým spätne zamyslím, ESCAPE: Únik do reality koniec akoby vopred ohlásil a čitateľom nezostalo nič iné, ako stlačiť Escape a vrátiť sa späť do reality.
Poznámky:
1 Recenzia na hru USNF 97, autor článku: RED Eagle. In. Riki multimedia magazine č.25/1997 s.49
2 Recenzia na hru Caesar 3, autor článku: prefekt MAROSH. In. Riki multimedia magazine č.5/1998 s.12
3 Riki č.2/1996 s.27
4 Riki č.9/1994 s.18
5 Riki č.6/1995 s.18

Reakcie:

1 komentár:

  1. Veľmi pekné zhrnutie Rikiho (zišlo by sa aj možno trochu obšírnejšie), práve ho čítam na oldgames.sk z nostalgie. Inak nemáš to posledné číslo náhodou oskenované? neviem ho nikde nájsť. Díky, fajn blog :)

    OdpovedaťOdstrániť