Dvadsaťročný kombajn (Half-Life)

Half-Life je v hernom svete často skloňovaným titulom. Je to jedna z najvýznamnejších FPS hier vôbec a býva dokonca označovaná za najlepšiu hru aj mimo svojho žánru.

V roku 1998 vyšla prvá hra – série i vývojára, vtedy ešte neznámeho Valve Corporation. V súčasnosti je Valve herným obrom, má na svedomí tituly ako Portal, Left 4 Dead alebo DOTA 2 a spravuje on-line hernú platformu Steam. Za tento veľký úspech je čiastočne zodpovedný Half-Life.

Moja osobná skúsenosť s Half-Life by sa dala rozdeliť na dve fázy.

V mojom detstve sa objavilo viacero hier, ale boli to väčšinou nenáročné flash hry alebo obsahovo nezaujímavé závodné hry. Za zmienku stojí iba Crash Bandicoot Warped hraný cez emulátor, Dungeon Keeper 2 a samozrejme Half-Life (všetky ešte na starom CRT monitore).

Pri Half-Life som strávila mnoho hodín, no zo začiatku mi to takmer prekazila neznalosť angličtiny. Neporozumenie vetám ako "look to the delivery system for your specimen" alebo "you'll need me to activate the retinal scanner" mi skutočne zabránilo pokračovať. Ale neskôr som tieto časti zvládla a postupne dokončila celú hru.

Nebolo to však nič svetoborné – iba  také "strieľanie na mimoňov a vojakov", občasné "lezenie cez ventilačky". Tušila som, že v pozadí sa odohráva nejaký príbeh, no kvôli jazykovej bariére som ho neregistrovala. Boss bol porazený a hru som odložila nabok. Vlastne, všetky hry som odložila nabok. Nasledujúcich niekoľko rokov ma zaujímali iba sci-fi seriály a anime.

Druhá fáza prišla v roku 2014, kedy som začala vnímať existenciu Steamu. Čoskoro sa objavil výpredaj – a aha, Half-Life! Takže som sa stala spokojným vlastníkom prvej hry a k tomu som pridala Orange Box, ktorý obsahoval pokračovania – Half-Life 2, Half-Life 2: Episode One a Half-Life 2: Episode Two.

Konečne som porozumela príbehu. V spojení s fanúšikovským remake HL1 známym ako Black Mesa a s headcanonmi je celkom zaujímavý a pozoruhodný.

Gordon Freeman, postava za ktorú hrám, je 27-ročný fyzik, ktorý ledva dostal doktorát na MIT. Je to obyčajný vedecký pracovník vo výskumnom centre Black Mesa. Má nešťastný deň – mešká do práce, jeho kolegovia dokonca uzatvorili stávky, či vôbec príde. V mikrovlnke nechá explodovať jedlo... a o pár minút exploduje aj celé jeho pracovisko. Experiment sa nepodaril, otvorila sa trhlina medzi dvoma svetmi a na Zem prúdia neznáme a hlavne agresívne tvory. Kto to musí upratovať? No samozrejme, že on. A tak sa mladý fyzik chopí páčidla, pištole, automatickej zbrane, raketometu... Vydáva sa na dlhú cestu za pomocou a v boji je lepší než akýkoľvek americký vojak či mimozemšťan.

(Mimochodom, Hazard Course Gordon nikdy nedokončil. Preboha, kto už len núti svojich zamestnancov skákať z desaťmetrovej výšky?)

Po zneškodnení tvora, ktorý udržiava spojenie medzi svetmi, upadá Gordon do bezvedomia. Tam sa však jeho práca nekončí. Prehovorí k nemu neznámy muž, asi nejaký "government man". Vraj ho celú dobu sledoval a myslí si, že Gordon bol by skvelým prínosom – a tak mu ponúkne (celkom jednostrannú) voľbu: bude pre tohto záhadného muža pracovať alebo zomrie. No čo už.

To však Gordo ešte nevie, že nasledujúcich 20 rokov strávi v umelom spánku a keď sa zobudí, Zem bude pod vládou mimozemského impéria Combine. Dobré ráno. Zrazu je z neho nový Winston Smith, všade sledovaný Civil Protection – všade sledujúci tvár Veľkého Breena. G-man ho takto surovo hodí do úplne zmeneného sveta. Všetci jeho priatelia sú o 20 rokov starší, ale on sám nezostarol ani o deň. No a teda zdá sa že práve on je ten šťastlivec, ktorý má dve minúty po prebudení Combine zvrhnúť. A tak ďalej.

Ako druhý detail spomeniem ďalšiu postavu, ktorá ma zaujala – Barney Calhoun. V Half-Life 2 sa objavil ako bývalý príslušník ochrannej služby Black Mesa a Gordov dobrý priateľ. Už nejakú dobu pracuje v Civil Protection a donáša informácie rebelom. Čo však nie je v hre explicitne spomenuté je fakt, že Barney zažil Combine už od začiatku – prevrat, zabíjanie a zotročovanie. Musel sa prispôsobiť novému režimu. K nepríjemnej skúsenosti sa neskôr pridala jeho pozícia člena Civil Protection – ak si chcel udržať toto miesto, vynášať informácie a vlastne si aj zachrániť život, musel ukončovať životy iných. Alebo minimálne biť, týrať a ponižovať. A celých 20 rokov si pamätal, že Gordovi dlhuje pivo.

Aj napriek tomu, že Half-Life je čisté FPS, má vysokú naratívnu hodnotu. Ak hráča zaujíma príbeh, nie len "vystrieľanie CP a zombíkov", dokáže vnímať detaily, ktoré priamo s gameplay nesúvisia, no umocňujú zážitok z celej hry. Jedným detailom je ten fakt, že Gordon je fyzik. Iba taký mladý vedec. Pravdepodobne nikdy nedržal v ruke zbraň (ak nerátame knihu alebo zošívačku). Jeden deň pozoruje úlomok kameňa pod mikroskopom, na druhý deň je z neho vodca rebelov proti nadvláde mimozemšťanov. V tomto je Half-Life v mojej knižnici unikát – žiadny namakaný Shepard alebo Snake. Na to, čo Gordon Freeman zažil, nebol pripravený. A nezaslúžil si to.

Osobne si myslím, že Half-life je nadhodnotený – nepovažujem ho za najlepšiu hru všetkých čias a nehrala som dostatočne veľa FPS hier, aby som ho mohla posúdiť v rámci jedného žánru. Uznávam však jeho dôležitosť , či už pre Valve, vývoj hier všeobecne alebo pre samotných hráčov. A koniec koncov, príbeh a aj hra ako taká sa mi veľmi páčili, o čom svedčí aj počet nahraných hodín.