Japonské hry - špecifiká a mytológia

Japonsko. Poznáme ho ako krajinu vychádzajúceho slnka, zem s bohatou minulosťou a mnohými prírodnými krásami, kde sa stretáva tradičná kultúra s tou modernou. A tiež ako miesto, kde vychádzajú naozaj osobité hry. Či už sa vám páčia alebo ich, naopak, neznášate, každý hráč aspoň s nejakou z nich už určite prišiel do styku. A obvykle mu ešte dlho po tom zostali v pamäti, pretože sa vo väčšine prípadov od tých západných pomerne líšia, napríklad tým, na čo kladú dôraz, svojím prevedením alebo tiež tým, že sa v nich stretávate s naozaj podivnými tvormi.

Japonské hry sú obvykle prepracované, graficky bývajú väčšinou na veľmi vysokej úrovni, pričom však v rade z nich skôr panuje tendencia pridržiavať sa štýlu manga, ktorého typickými znakmi sú nadmerne veľké guľaté oči, malé ústa a vlasy všetkých možných farieb. Na rozdiel od západných hier, ktoré sa akoby chcú čo najviac priblížiť realite, tie japonské ju iba interpretujú a odmietajú sa nechať zväzovať jej pravidlami. Neboja sa rozvíjať originálne myšlienky a majú niekedy riadne zamotaný dej, ktorý sa nám síce na začiatku môže javiť trochu bláznivý, ale počas toho, ako hru hráme, začína dávať stále väčší zmysel. Japonsko sa pri tvorbe hier nebojí ani experimentovania, preto tam vznikli aj niektoré pomerne zvláštne hry , ako napríklad simulátor života komára (Mister Mosquito), simulátor randenia, v ktorom sú hlavnými hrdinami vtáky (Hatoful Boyfriend) alebo hra, kde chováte rybu s ľudskou tvárou, ktorá sa ďalej vyvíja na iné zvieratá (Seaman). Najobľúbenejším Japonským žánrom sú RPG hry (Role-playing games – Hry na hrdinov), spolu zo simulátormi najrôznejších vecí, preto sa aj tento príspevok bude viac-menej týkať RPG hier, či skôr JRPG hier (Japanese Role-playing games).

Hatoful Boyfriend (zdroj: toucharcade.com)

Typickými pre JRPG sú ťahové súboje, ktoré si od hráča vyžadujú schopnosť predvídať a plánovať ďalšie kroky. V západných RPG hrách súboje obvykle prebiehajú v reálnom čase, čo naopak od hráča vyžaduje mať rýchle reflexy a dokonale vedieť svoju postavu ovládať.

V JRPG tiež oveľa častejšie ako v tých západných nie ste osamelý hrdina, ale súčasť tímu viacerých postáv, pričom každá je trochu iná, ovláda rôzne útoky a má osobité schopnosti, ktoré musíte vedieť správne kombinovať so schopnosťami tých ostatných, pretože iba tak máte šancu poraziť obvykle oveľa silnejších a odolnejších protivníkov. Dôvodom vyzdvihovania tímovej spolupráce je zrejme to, že v Japonskej spoločnosti sa kladie oveľa menší dôraz na individualitu človeka ako na západe. Dôležitejším ako jednotlivec je kolektív, preto sa schopnosť spolupracovať a obetovať sa pre ostatných považujú za veľmi dôležité danosti, čo sa pretavuje aj do hier, ktoré tu vznikajú. V západných RPG, naopak, často ovládame iba jednu jedinú postavu - osamelého hrdinu. Pri hraní sa musíme naučiť poradiť si sami, dôraz je kladený na naše individuálne schopnosti, nie na to, ako vieme spolupracovať s inými postavami.

Inak sú v západných RPG a JRPG riešené aj často krát obrovské herné svety. V tých prvých menovaných predovšetkým sprostredkujú človeku pocit, že sa nachádza v pestrom a zaujímavom svete, ktorý môže dosýta objavovať. Dávajú nám voľnosť, môžeme ísť kamkoľvek a robiť čokoľvek. Väčšinou majú, samozrejme, aj nejakú dejovú líniu, nejaký príbeh, ktorého sa hráč môže pridržiavať, ale nie je to vždy tak úplne povinnosť. Preto sa zážitky rôznych hráčov a objavy, ktoré urobia v tej istej hre, môžu od seba pomerne líšiť, pretože ´každý hráč si vyberá vlastnú cestu. Naproti tomu pri tých druhých menovaných býva svet pomerne lineárny. Je stále obrovský a pestrý, ale obvykle máme menšiu voľnosť ísť skutočne kamkoľvek. Aspoň minimálne sa dejovej línie musíme pridržiavať, pretože hra je postavená na príbehu, rôznych postavách a vzťahoch medzi nimi. Cieľom je takisto hráčom sprostredkovať nejaký hlbší zážitok z hry, ibaže na rozdiel od západných hier, ktoré to robia tak, že hráčom dajú voľnosť, na to idú tak, že každému hráčovi poskytnú rovnako zaujímavú skúsenosť, zrejme preto, aby znížili pravdepodobnosť, že by napríklad slabší alebo menej pozorní hráči prišli o niektoré naozaj zaujímavé detaily hry, s ktorými si autori dali takú prácu. Väčšinu tajomstiev sveta máte preto príležitosť odhaliť počas toho, ako sa budete držať dejovej línie.

JRPG sú často poprepájané s japonskou mytológiou, ktorá je bohatá na rôzne zvláštne tvory a stelesnenia prírodných síl. Rovnako ako v západných RPG hrách sa vám v nich často postavia do cesty rôzne bájne tvory, ibaže na rozdiel od svetov západnej fantasy, vo svetoch japonskej fantasy sa často spája mágia s vedou. Môže sa preto stať, že v nich budete v rovnakom čase bojovať s veľmi nepravdepodobnou kombináciou nepriateľov, napríklad proti drakovi po boku robota. Takisto sa vám ľahko môže stať, že sa vám do cesty postavia nepriatelia, akých by ste nečakali, či už pôjde o nevinne sa tváriaci dom alebo stenu, z ktorej trčí časť tela príšery. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Myslíte, že tvorcom skrátka došli nápady, preto do hry popridávali aj takýchto podivných protivníkov? V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť. Napríklad príšera v stene nemusí byť nič iné ako obdoba démona z japonského folklóru menom nurikabe; bytosti v podobe steny, ktorá sa z ničoho nič zjaví a zablokuje cestu pútnikom.

Japonci si na svojich hrách dávajú záležať, preto takmer všetko, čo sa v nich objaví, má svoje opodstatnenie. Čo sa týka podivných nepriateľov v podobe predmetov, tí vychádzajú z konceptu takzvaných cukumogami, teda predmetov, ktoré nadobudli dušu. V japonskom folklóre môže mať dušu všeličo, veď aj samotné japonské božstvá kami často sídlia v nejakom objekte, ako napríklad v určitej hore či kameni, alebo predstavujú akúsi prírodnú silu. Prečo by teda nemohlo ožiť napríklad také zrkadlo? Z predmetov sa cukumogami stávajú v deň svojich stých narodenín.

Pallysol - karakasa obake (zdroj: yokaiwatch.wikia.com)

 Za najznámejšiu hru, kde sa vyskytujú cukumogami, by sme asi mohli označiť hru Pokémon. Rady týchto príšeriek sa neustále rozširujú a nájdeme medzi nimi okrem tých pripomínajúcich reálne zvieratá aj rôznych takých, čo pripomínajú živé meče, lustre, hrady z piesku, či dokonca kľúčenku. Ďalšou, už asi menej známou hrou, ktorá sa ale takmer celá točí okolo týchto predmetov s vlastnou dušou, je RPG hra 99 Spirits, ktorá sa dokonca v japonskom origináli aj nazýva Cukumogami. Do tretice môžeme medzi tieto hry zaradiť aj RPG Yo-kai Watch. Cukumogami vystupujúci v týchto dvoch hrách sa držia tých tradičných z japonského folklóru, napríklad jeden z nich - Pallysol - mal za predlohu karakasa obake, teda živý dáždnik.

Ďalším zaujímavým tvorom japonských mýtov je Jamata no oroči, osemhlavý a osemchvostý japonský hadí drak, ktorý podľa legendy kedysi sužoval pozemských bohov kunicukami z provincie Izumo tým, že mu každý rok museli obetovať jednu zo svojich dcér. Nakoniec ho zabil boh vetra a mora Susanoo, pričom v jednom z jeho chvostov našiel legendárnu zbraň Kusanagi no curugi. S Jamata no oročim sa môžeme stretnúť napríklad v akčnom RPG Nioh od štúdia Team Ninja, kde predstavuje finálneho bossa alebo aj v graficky nádherne spracovanej hre Okami od vývojara Clover Studio, kde sa okolo neho točí značná časť deja. 

Jamata no oroči (zdroj: nioh.wiki.fextralife.com)

Pomerne známou postavou japonskej mytológie je aj juki onna - snehový duch v podobe nádhernej ženy s neľudsky bielou pokožkou so schopnosťou meniť sa na sneh či na oblak pary. Tiež sa s ňou môžeme stretnúť ako s bossom v hre Nioh, a takisto sa objavuje aj v RPG hre Final Fantasy VII v podobe ženy ukrývajúcej sa v snehovej jaskyni (v angličtine známej ako Snow) ktorá na nás zaútočí, ak sa jej prihovoríme. 

Juki onna (zdroj: nioh.wiki.fextralife.com)

Zaujímavým stvorením japonského folklóru je aj zvláštny plaz cučinoko. Vyskytuje sa napríklad v hrách Metal Gear Solid 3: Snake Eater a Metal Gear Solid V: The Phantom Pain od štúdia Konami, kde sa vám môže stať, že ho chytíte do pasce. Vyzerá ako čudný, trochu napuchnutý krátky had, ale v skutočnosti je to bájny tvor z japonských legiend, ktorý je dokonca považovaný za kryptida, teda tvora, ktorý by teoreticky mohol žiť, ale jeho existencia nie je potvrdená. Cučinoko sa vyskytujú aj v ďalšej hre od toho istého štúdia, Castlevania: Aria of Sorrow a, samozrejme, aj v už spomínanej hre Yo-Kai Watch, v ktorej sa objavujú takmer všetky mytologické tvory v tomto texte uvedené, ako aj a v hre Pokémon.
 

Cučinoko (zdroj: http://cryptidz.wikia.com)

 Z rôznych japonských legiend a tiež z filmov pochádza aj obľuba obrích a naozaj rôznorodých príšer zvaných kaidžu, pričom za prvý film, v ktorom sa nejaký z nich objavuje, sa považuje film s príšerou pomerne dobre známou aj v našich zemepisných šírkach s názvom Godžira (Godzilla). Obdoby kaidžu sú veľmi populárne aj v hrách, kde sa objavujú najčastejšie v úlohe nepriateľov, s ktorými treba bojovať a poraziť ich. Náplňou niektorých z nich sú takmer výlučne boje s nimi (platí to napríklad pri akčnej adventúre Shadow of the Colossus od vývojárov SCE Japan Studio a Team Ico, či pre sériu akčných RPG Monster Hunter štúdia Capcom). 

Boj s Behemotom v hre Monster Hunter World (zdroj: gamecrate.com)

 Samozrejme, v japonských hrách nájdeme aj mnoho tvorov pochádzajúcich z folklóru iných krajín. Príkladom môžu byť rôzni nepriatelia objavujúci sa v hrách zo série Castlevania (Medúza, mantichora atď.) alebo naozaj rôznorodí pomocníci, ktorých môžeme povolať v hrách zo série Final Fantasy štúdia Square Enix, ako sú Ifrit (arabská mytológia), Odin (severská mytológia) alebo Hádes (grécka mytológia).


Zdroje:
https://www.oddee.com/item_98892.aspx 
https://plarium.com/en/blog/eastern-games-vs-western-games/
https://plarium.com/en/blog/eastern-games-vs-western-games/
https://www.gamedesigning.org/gaming/game-design-styles-japan-vs-west/
https://en.wikipedia.org/wiki/Tsukumogami
http://yokai.com/
http://cryptidz.wikia.com/wiki/Tsuchinoko

Read More

MMORPG - súčastnosť a budúcnosť žánru

Hry žánru MMORPG, ktoré roky pohlcovali milióny hráčov v dychberúcich dobrodružstvách online svetov, čelia kríze.

Pojem MMORPG zdanlivo vychádza z módy a naberá na negatívnej reputácii. Nie je sa čo čudovať, keď tituly s najväčším počtom hráčov ako napríklad World of Warcraft, The Elder Scrolls Online či Guild Wars 2 nie sú žiadnymi novinkami. Pri živote ich síce drží verná hráčska základňa a pravidelné pridávanie nového obsahu im dokáže vždy pritiahnuť aj nových zákazníkov. Dni svojej najväčšej slávy však už majú za sebou.

MMORPG navyše nikdy neboli lacným špásom. Nie je lacné ich vytvoriť a je ešte drahšie ich spravovať a udržiavať si zákazníkov pravidelným pridávaním nového obsahu. Hráči to ale vedia a už si zvykli. Ak by ste napríklad chceli začať s World of Warcraft, zaplatíte prinajmenšom 49,99 EUR. Získate prístup neuveriteľne rozsiahlemu svetu s nekonečným potenciálom zábavy. Avšak iba na mesiac, potom vás čaká poplatok 10.99 EUR, inak si nezahrajete.

Tento finančný model však už 15 rokov úspešne slúži najhranejšej MMORPG hre na svete s vyše siedmini miliónmi hráčov. Hráči sú ochotní platiť za kvalitu, no WOW už dávno nie je ničím revolučné. Jednoduché až zastarané mechaniky a štilizovaná grafika sa zatiaľ držia zubami-nechtami ale to nepotrvá večne.

Iskierkou nádeje pre ľudí unavených zo stagnujúcej grafiky, herného obsahu a hrateľnosti boli výplody východného trhu.

Skvelým príkladom toho ako takéto iskierky bohužiaľ väčšinou končia by mohli byť momentálne stále relatívne populárne Black Desert Online, ArcheAge alebo Blade and Soul. Relatívne preto, že verzie týchto hier v Kórei, Číne a Japonsku sa tešia úspechu, o ktorom sa ich západným verziám nemôže ani len snívať. Zdá sa, že praktiky fungujúce tam, nefungujú tu.

Východný trh nemá problém so systémom pay-to-win, kde hráč síce získa základný produkt za nízku cenu a niekedy aj zadarmo ako v prípade free to play finančného modelu, ale musí platiť za to, že v hre napreduje. Žiadny hráč nechce zažiť pocit, že napriek všetkej vynaloženej snahe a času ho poráža niekto kto si za to všetko čo má jednoducho zaplatil ešte k tomu aj vyzerá lepšie.

Na západe je pay-to-win systém financovania hier často až nenávidený a prax ukázala, že si hráči radšej prístup k celému obsahu hry kúpi jednorázovo (buy to play) alebo platí mesačné poplatky taktiež už za všetko čo hra prináša. Z tohto dôvodu si východné MMORPG hry na západnom trhu dokážu udržať hráčov len krátko, to aj vtedy ak asi počiatočne podstúpia úpravy na obmedzenie pay-to-win aspektov.

Napriek tomu, že sa v poslednej dobe svet dočkal takmer exkluzívne východných titulov, ktoré sa chvíľu zdali ako by boli vyrobené na bežiacom páse a ešte aj z rovnakého cesta, nedá sa povedať, že by šlo vyslovene o zlé hry. Majú totiž to čo tie západné nie. Skvelú grafiku a nový, oveľa akčnejší prístup k hrateľnosti.

Končí sa rok 2018 a snáď najvýraznejšími udalosťami vo sfére MMORPG hier boli okrem vydania kórejských MapleStory 2 a absolútnej katastrofy v podobe dlho očakávaného Bless Online iba nová expanzia World of Warcraft: Battle for Azeroth a mobilná verzia pre klasiku Old School Runescape. Ak si niekto nebol istý, že žáner zaživa obdobie sucha, po tomto roku na to môže prisahať.

Vďakabohu, fanúšikovia žánru nie sú jediní ktorích toto trápi smäd po kvalitných nových dielach. Vývojári z rôznych štúdií si všimli dieru na západnom trhu ktorú zatiaľ žiadne východné MMORPG nepodarilo zaplniť. Proces vývoja mnohých projektov bol začatý niekedy dokonca aj vďaka samotným fanúšikom na crowdfundingovým stránkam. Zo všetkých strán je teda cítiť veľký hlad. Väčšina chodov, ktoré by ho mohli utíšiť sa skrýva až za rokom 2019. Uzrieť svetlo sveta už v roku 2019 plánujú oficiálne totiž len tri západné tituly: Ashes of Creation, Crowfall a Legends of Aria.

Najočakávanejším a zároveň najambicióznejším projektom z tejto trojice je bezpochyby Ashes of Creation. Sľubuje otvorený svet meniaci sa na základe rozhodnutí hráčov tak, aby žiadny server nebol rovnaký, nevídané možnosti úpravu postáv, jedinečný prístup k súbojovému systému a plnú hrsť herných mechaník na podporu multiplayer zážitku. To všetko za mesačné poplatky bez akýchkoľvek pay-to-win aspektov. V súčasnosti sa hra nachádza vo fáze alfa a vydanie je naplánované na koniec roka 2019.

Crowfall sa rozhodol otočiť žáner hore nohami. Hra bude mať stanovený jednoznačný cieľ ktorý keď hráči dosiahnu, server sa resetuje. Kto tento cieľ splní, bude víťazom. Náplňou času v Crowfall teda nebude nekonečné mlátenie monštier, ale mlátenie ostatních hráčov aby ste sa v priebehu aj niekoľkých mesiacov práve vy dosiahli cieľ hry a stali víťazom.

Hru bude stačiť si jednorázovo kúpiť a práve je vo fáze alfa hrateľná v predbežnom prístupe.

Legend of Aria nesľubuje nič čo by sme ešte nevideli, práve naopak! Vracia sa k tomu čo sa dnes už nazýva stará škola a štetcom nostalgie oprašuje herné mechaniky známe z Ultima Online či Runescape. Vo veľkej miere sa spolieha na hráčov od ktorích sa čaká, že si svet vystavajú takmer sami, postavením úsadlostí a vyrobením vybavenia z nájdených materiálov. Na každé dobrodružstvo sa budete musieť poctivo pripraviť a postupovať pri každom kroku postupovať metodicky lebo hra vám neodpustí len tak hocičo. Hru bude taktiež stačiť si jednorázovo kúpiť.

Budúcnosť žánru MMORPG zostáva zatiaľ neistá, no na horizonte sa črtajú nové svety. Napriek súčasnému stavu fanúšikov neopúšťa nádej, že možno už v blízkej budúcnosti nájdu svoje ideálne MMORPG novej generácie v ktorom budú môcť používať rovnaké ak nie ešte nezabudnuteľnejšie zážitky spolu s priateľmi z celého sveta tak ako to bolo počas zlatej éry žánru Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game.

Read More

Najnovší God of War prenesie hráčov do severských krajín (recenzia)

Kratos je späť! Po mytologickom Grécku sa obľúbený hrdina série ocitol na chladnom severe, kde sa rozhodol začať nový život. Bývalému zabijakovi bohov avšak jeho temná budúcnosť nedá pokoj a bezkonfliktný nový život mu nie je dopriaty. Ale tentokrát na svoje boje nie je sám. Spoločníka a pomocníka na cestách mu robí jeho syn Atreus. V tejto sérii sa tak hráči môžu tešiť nielen na radikálnu zmenu prostredia dejovej línie, ale i na nového Kratosa ako otca.

zdroj: psu.com

Samotný príbeh sa odohráva roky po vyhladení Olympu. Atreova matka zomrela a jej posledným prianím bolo, aby jej popol rozsypali na najvyššej hore v okolí. Takto sa hráči spolu s Kratosom a Atreiom dostávajú na dobrodružnú cestu plnú nebezpečenstva a krviprelievania. Rovnako ako v predchádzajúcich častiach série, ani v tejto Kratosa nadprirodzené bytosti nešetria. Tentokrát ale nemá za úlohu postarať sa len o seba ale i svojho syna, ktorého počas cesty musí naučiť bojovať. Atreus, na druhej strane, musí nájsť v sebe silu a odpoveď na otázku, či sa chce vydať otcovou cestou.

Najnovšia časť série God of War je nielen jej pokračovaním ale i novým začiatkom. Hlavný hrdina je v porovnaní s predchádzajúcimi časťami, ktoré vyšli na PlayStation 2 a 3, viditeľne novým mužom, ošľahaný vekom i nešťastím v jeho živote. Na druhej strane je skúsenejším i rozvážnejším, čo sa mu hodí najmä pri jeho novej role otca. Práve vzťah medzi otcom a synom je hlavným ťahúňom hry, nakoľko hráč je v neustálom napätí, že ako sa bude vyvíjať. Ich spolužitie nie je jednoduché nielen pre nástrahy ktoré ich čakajú, ale i kvôli Kratovej náture a Atreovej neokresanosti.

zdroj: i.amz.mshcdn.com

Zmeny hráčov čakajú nielen v podobe nového prostredia a príbehu ale i samotného spracovania na ktoré mohli byť doteraz zvyknutí. Tvorcovia sa totiž rozhodli sprevádzať Kratosa spoza chrbta, respektíve cez rameno. Práve vďaka tomuto prvku môžu hráči zažiť odlišnejšie herné tempo a iné uhly pri priblížení sa k nepriateľom. Novinkou je tiež Kratova zbraň, ktorá v sebe nesie prvky severskej mytológie. Reč je o magickej sekere Leviathan. S tou môže Kratos nielen zmraziť svojich nepriateľov, ale rovnako ako Thorovo kladivo, aj sekera sa svojmu majiteľovi vráti do ruky. Schopnosti svojej zbrane najlepšie využije v boji proti mýtickým tvorom i pri riešení rôznych úloh. Na svojich nepriateľov avšak nie je sám. Atreus mu kryje chrbát so svojim lukom a šípmi počas celej púte. Jeho prítomnosť je dôležitá najmä pri rozptýlení útočníkov alebo pri riešení hlavolamov. Puto otca so synom je badateľné nielen vo vzájomnej spolupráci, ale je i doslovné, nakoľko jeden bez druhého neurobia ani krok.

zdroj: i.ytimg.com

So zmenou bojového štýlu nastala i zmena ovládania. Pri útokoch sa používajú najmä bočné tlačidlá. Samotný boj, alebo skôr bojové scény, sa avšak po čase môžu zdať rovnaké. God of War nie je krátka hra, celkovo ju hráči môžu hrať aj viac ako 20 hodín. Hráč útočí, bráni sa a používa svoje schopnosti. Tieto kroky sa väčšinou opakujú. Po čase sa môže stať, že sa súboje budú zdať rovnaké, čo môže viesť k tomu, že sa hráč môže začať nudiť.  Odmeny sa však môže dočkať po získaní predmetov a peňazí za ktoré si môže u trpaslíkov postupne zlepšovať svoju zbroj. Napríklad keď si dá ukovať nové brnenie, Kratovi bude svietiť na hrudi. Oživením môžu byť tiež príjemné RPG prvky a krásny vizuálny svet.

Negatívom pre hráčov môžu byť príliš malé titulky alebo fakt, že hra sa pri hraní v 4K rozlíšení trhá. Vylepšenie by mohlo byť aj už v spomínanej sfére súbojového systému, ktorý sa pri jednotlivých bojoch viac-menej opakuje.

Celkovo si hráči teda môžu za približne 40 eur užiť kopec zábavy počas viac ako 20 hodín. Najnovší God of War však určite osloví hráčov najmä krásnym prostredím a prepracovanými postavami. Hráči by sa kúpou najnovšej časti série stali majiteľmi cenného kúsku, ktorý nemôže chýbať pre ich PlayStation 4. Toto dielo sa tiež stane výhodnou investíciou pre Kratových fanúšikov. Veď kto by si už nechal ujsť dobrodružstvá najznámejšieho ničiteľa bohov?

Bianka P.

Read More

Najlepšie hry tohto roka spoznáme už o pár dní

Fanúšikovia a nadšenci digitálnych hier sa už teraz tešia na jedno z najprestížnejších podujatí v hernom svete – The Game Awards 2018. Udeľovanie cien, ktoré mnohí prirovnávajú k filmovým Oscarom sa koná už po piatykrát. Mená víťazov v jednotlivých kategóriách spoznáme počas slávnostného galavečera, 6. decembra. Diváci si priebeh z Los Angelského ceremoniálu budú môcť pozriem vďaka živému prenosu na rôznych platformách venovaným gamingu, ale aj na Youtube. 

Organizátori  podujatia očakávajú jeho vysokú sledovanosť, vzhľadom  na minuloročný rekord, kedy si live stream, podľa oficiálnej webovej stránky, pozrelo 11,5 milióna ľudí po celom svete. V porovnaní s rokom 2016 to je  takmer trojnásobný nárast sledovateľov.

Podujatie, ktoré oceňuje videohry, počítačové hry, hry na mobil, 3D hry, hry založené na virtuálnej realite a rôzne konzolové hry sa koná vždy v decembri, kde vyberá porota na základe rôznych kritérií víťazov vo viacerých súťažných kategóriách. Herní nadšenci sa počas slávnostného večera môžu tešiť aj na predstavenie noviniek z herného sveta, ktoré vyjdú v budúcom roku.

Za celým nápadom zrealizovať The Game Awards stojí 39-ročný Kanaďan Geoff Keighley, ktorého nadšenie pre videohry sprevádza aj v profesijnom živote. Ľuďom je známy ako herný novinár a televízny moderátor americkej televíznej šou GameTrailers TV, zameranej na videohry, ktorá divákom prináša ukážky a novinky zo sveta hier, rozhovory s odborníkmi, resp. novinármi z hernej oblasti či samotnými gamermi. Podľa televíznej stanice Spike TV dosahovala práve tato šou najvyššie ratingy spomedzi ostatných televíznych relácií spojených s hernou tematikou.  Pred tým, než sa Keighley rozhodol v roku 2014 organizovať The Game Awards, pôsobil ako producent Spike Video Game Awards, teda taktiež podujatia zameraného na oceňovanie videohier, ktoré sa konalo pod záštitou už vyššie spomínanej televíznej stanice Spike TV. Minulý rok Keighley dokonca organizoval podujatie pod názvom E3 Coliseum, ktoré bolo súčasťou konferencie Electronic Entertainment Expo. Na účastníkov čakali dva dni plné panelových diskusií so špeciálnymi hosťami a najznámejšími producentmi hier.

Podľa oficiálnej webovej stránky podujatia, o tohtoročných nomináciách v jednotlivých kategóriách bude rozhodovať medzinárodná porota zložená z 51 relevantných členov reprezentujúcich svetové médiá a influencerov z hernej oblasti. Členovia poroty vyplnia hlasovacie lístky, kde si vyberú svojich piatich favoritov v každej kategórií. Nomináciu napokon získa päť hier z každej kategórie, ktoré sa v hlasovacích lístkoch u porotcov objavovali najčastejšie. O víťazoch z 90-ich percent rozhoduje medzinárodná porota, no do hlasovania v niektorých kategóriách sa môžu taktiež zapojiť aj fanúšikovia.

V roku 2017 sa celkový počet jednotlivcov a hier nominovaných v jednotlivých kategóriách vyšplhal na číslo 102. Tohtoročné nominácie sú zverejnené na oficiálnej webovej stránke. 

Konkrétne súťažné kategórie sú nasledovné: hra roka, najlepšia herná réžia, najlepší umelecký štýl, najlepšie rozprávanie príbehu, najlepší herecký výkon, najlepšia hudba/zvuk, najlepšia nezávislá hra, hra s najväčším dopadom, najlepšia mobilná/handheldová hra, najlepšia VR hra, najlepšia akčná hra, najlepšia akčná adventúra, najlepšia bojová hra, najlepšia RPG hra, najlepšia strategická hra, najlepšia rodinná hra, najlepšia športová hra, najlepšia multiplayer hra, najočakávanejšia hra, najlepšia študentská hra, najlepší streamer, najlepšia e-Sports hra, najlepší e-Sports hráč, najlepší e-Sports tím, najlepšia debutová indie hra, najlepšia čínska hra.

Ako pre víťazov filmových ocenení, tak aj pre víťazov The Game Awards sú pripravené ekvivalenty hollywoodskych Oscarov, v podobe neobyčajnej trofeje. Tá je zobrazená ako anjel vznášajúci sa z digitálnych blokov budov, resp. zeme, ktorý sa načahuje za nebesami. Richard Taylor, vedúci dizajnových efektov verí, že tento dizajn trofeje dokáže inšpirovať a motivovať ľudí, aby aj oni pri svojej práci siahali až ku hviezdam a vytvorili unikátne diela. Stephen Lambert, ktorý navrhol koncept trofeje tvrdí, že ich snahou bolo priniesť nadčasovú kvalitu, ktorá by nebola zakorenená v jednej hernej ére alebo konkrétnom umeleckom štýle. Leri Greer, ďalší z dvojice návrhárov konceptu tvrdí, že ich snahou bolo priniesť myšlienku, resp. ideu priebehu vývinu videohier. Od starých, ktoré sú znázornené ako bloky budov, až po najnovšie, ktoré ktovie, kam až budú siahať (ako ruky anjela). Trofej teda určite zaujme nielen výzorom a dizajnom ale aj celkovou myšlienkou a nápadom, ktorý sa dizajnérom podaril vymyslieť.

Dnes už máme na výber rôzne druhy hier, nie len tie „plytké“, ale aj také, ktoré nás dokážu niečo konkrétne naučiť či dokonca motivovať alebo inšpirovať. Určite si preto ich tvorcovia zaslúžia ocenenie za svoju prácu. A čo vy? Budete sledovať tohtoročné The Game Awards? Máte svojich favoritov, ktorých by ste radi videli na víťaznej priečke?

Lucia T.

Read More