Hra? Radšej pár slov...

          Priznávam, nesedím za notebookom celé hodiny, netrávim svoj voľný čas hraním hier, nezlostím sa na svet keď vypadne prúd,  nesťahujem nové hry do mobilu a nebežím do nákupného centra pre najnovšiu Fifu. Radšej svoj voľný čas strávim v divadle pri dobrej inscenácii, v kine, s priateľmi na káve, alebo pri dobrom seriály, ktorý mi pomôže nemyslieť na školské alebo pracovné povinnosti. Každý sme však iný. Neodsudzujem nikoho, kto si ako formu oddychu a relaxu zvolí hry. Aj ja sama som pred niekoľkými rokmi svoj čas trávila hraním sa, no nikdy (a našťastie) som počítačovej hre nevenovala viac ako pár minút denne. Veď načo. Je  síce pravda, že na pár dní ma pripútala o stoličku od počítača hra Sims, čo však ospravedlňujem argumentom, že som sa naučila základné spôsoby chodu a fungovania domácnosti. 

          Môj súčasný názor na počítačové hry bol ovplyvnený množstvom skutočností viditeľných v mojom okolí. Prvý impulz k zamysleniu sa nad touto problematikou prišiel asi keď som mala trinásť alebo štrnásť rokov. V tom čase sme spolu s mojimi kamarátmi po škole hodili tašky do najbližšieho kúta a vybehli na sídlisko, kde sme si čas krátili hrami, ktoré však na rozdiel od tých počítačových, boli založené na osobnom stretávaní, kontaktoch a rozvíjaní telesného aparátu. Ako som však pomaly vyrastala, začala som si všímať, že na sídlisku nás bolo čoraz menej a menej. A čo bolo príčinou? Z môjho pohľadu a osobnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že o zredukovanie počtu sídliskových detí sa výraznou mierou zaslúžil príchod rôznych počítačových hier, ktoré boli pre deti a mládež zrazu väčšou zábavou ako  na príklad sídliskový turnaj vo futbale. Zrazu sa deti nedohadovali na tom, kedy sa stretnú na ihrisku, aby si zahrali vybíjanú alebo futbal, v ich rozhovoroch prevládali slová ako skóre, level, a podobne. A myslím si, že v tej dobe sa aj našej očnej lekárke výrazne zvýšila klientela :-). Našťastie to však nechytilo každého, a našiel sa aj niekto, kto si s osobou, ktorá počítačovým hrám nepodľahla, ten futbal zahral. 

         Čas plynul ďalej a ja ako už dospelá žena som od sídliskových hier upustila (veď to už bolo trápne :-) ), no ihrisko pre deti som neprestala sledovať, nakoľko ma zaujímalo ako sa tento stav bude vyvíjať. Ako som predpokladala, hrajúcich detí tam bolo minimum, teda až na tie, ktoré ešte nevedeli čítať ani písať a nevedeli ako taký počítač vôbec vyzerá. Ale, aby som prešla k druhému impulzu, ktorý ma len utvrdil v tom, že časté hranie počítačových hier nie je prospešné. Jedného dňa mi zazvonil telefón a v SMS-ke som sa dočítala, že mojej dobrej kamarátke sa narodil dcéra. Skvelá správa! Ako však vyrastala, všimla som si, že namiesto čítania detských knižiek jej maminka púšťala videá a hry na počítači, ktoré malá Erika zbožňovala. Už ako trojročné dievčatko suverénne klikala na rôzne detské pc hry, ktoré mali rozvíjať jej znalosti o zvieratkách, farbách a podobne. Problémom však bolo, že tento spôsob výuky nezabral a malá Erika nevedela vo svojich troch rokoch povedať ani slovko „mama“. Moja generácia bola ešte odchovaná na rozprávkových knižkách, počítačové hry ani videá sme nepoznali a viem, že sme s rečou nemali žiaden problém. Áno, je nespochybniteľné, že každý človek sa vyvíja ináč, jeden začína hovoriť skôr, iný neskôr, no dovolím si ako laik tvrdiť, že postup tejto maminky mal na jej dcéru neblahý vplyv. 

          Impulz číslo tri prišiel pred nejakým časom. V mojom okolí sa pohyboval na prvý pohľad krásny a spokojný párik zaľúbencov, ktorý sa v najbližšej dobe chystal spečatiť svoj vzťah sobášom. Krátko pred svadbou sa budúci ženích s nevestou nasťahovali do svojho nového bytu. A práve vtedy tento (na pohľad) idylický vzťah začal získavať štrbiny. Dôvod bol tak prostý – záľuba v hraní počítačových hier zo strany budúceho mladomanžela. Musím podotknúť, že to nebola žiadna chorobná závislosť, ktorá by prekračovala medze, mladý pán chodil pekne do práce, dokonca aj navaril, no negatívom jeho veľkej záľuby bolo to, že jeho drahá snúbenica musela tráviť dlhé zimné večeri sama pri pozeraní seriálov a spoločnosť jej robil akurát tak ten televízor...

          Takto by som mohla pokračovať ďalej. Cieľom môjho príspevku však nie je vymenuvávať všetkých, ktorým hranie počítačových hier spôsobilo v živote, alebo v inej jeho oblasti, problémy. To nie. Chcela som týmto vysloviť svoj subjektívny názor, že hry nás často „nútia“ vysedávať za počítačom dlhé hodiny na úkor osobných stretnutí, venovania sa rodine a priateľom, rozvíjania svojich talentov, nadobúdania nových vedomostí a podobne. Z tohto hľadiska sú preto mne osobne neznáme názvy a obsahy hier ako Warcraft, Diablo, GTA a podobne (tie som si „vygooglila“ špeciálne pre túto príležitosť :-) ). V dnešnej dobe však má každý právo zvoliť si formu oddychu akú len chce. Ja som si na základe skúseností z môjho okolia vytvorila na hry skôr negatívny názor. Snažím sa (a dosť úspešne) vyhýbať sa počítačovým hrám, ktoré mi z môjho pohľadu nemajú čo dať, no rada sa priučím histórii vývoju hier, a možno sa môj pohľad na vec pozmení. No dá sa o tom určite polemizovať a nájde sa niekto, kto môj názor vyvráti. Tak sa poďme stretnúť a porozprávať sa o tom! :-)

         

Read More

Ja, moje druhé Ja a Warcraft

Počítačové hry sú niečím, čo je súčasťou môjho života už takmer pätnásť rokov. Takpovediac som sa prehrýzol množstvom rozličných hier. Strávil bezsenné noci pred monitorom, vychutnával každý jeden okamžik strávený hraním, každú úspešne pokorenú missiu, každý nočný záťah s kamarátmi, každú lan party. Počas hrania som stretol množstvom zaujímavých ľudí. Jedná sa skutočne o pestrú paletu charakterov a pri niektorých som mal taký ten čudný pocit, že tá „osoba na druhej strane“ snáď ani nemôže skutočne existovať. Od neurotických pubertiakov (áno priznávam, istý čas som bol súčasťou tejto skupiny), po tichých zabijakov, hlučných hulvátov, sofistikovaných gurmánov až po manželské páry, či ľudí, ktorí by mi mohli byť rodičmi.

The Main Villains of Warcraft: z ľava Archlich Kel'Thuzad, The Betrayer Illidan Stormrage, Lich King Arthas Menethil, vedľa neho Deathwing The Destroyer, Aspect of Death, The Worldbreaker, The Black Scourge. No a posledným je bývalý Warchief Hordy Garrosh Hellscream.

                                               

Hneď na úvod si dovolím povedať, že všetko čo súvisí s univerzom Warcraftu sa teší celosvetovej popularite. V tomto príspevku sa pokúsim naznačiť v krátkosti históriu fenoménu Warcraft. Neobmedzím sa len na počítačové hry, ale vyjadrím sa aj k literatúre. Nosnou témou však bude môj vzťah k týmto aspektom Warcraftu, pretože univerzum Warcraftu, to nie sú len počítačové hry, aj keď sú tým čo dalo celú vec do pohybu. Takže budem venovať pozornosť najprv nim. Ešte predtým ako začnem, chcel by som zdôrazniť, že tento príspevok bude do veľkej miery subjektívnym. Dal by sa charakterizovať aj ako moja história, ako hráča. Zatiaľ pomerne krátka, avšak o to viac intenzívna.

Všetko sa to začalo v roku 1994 keď firma Blizzard vydala RTS hru pre PC s názvom Warcraft: Orcs and Humans. Pre tých menej znalých niektorým termínom spojených s počítačovými hrami, RTS znamená Real time strategy. Jedná sa o subžáner strategických hier, ktorá sa neodohráva prostredníctvom jednotlivých ťahov. Teda hra ktorá sa odohráva takpovediac v reálnom čase a hráč ovláda svoju vlastnú armádu. Táto herná klasika, ktorá to „celé odštartovala“ však nebola mojím prvým dotykom s orkami z Draenoru. Draenor je domovská planéta orkov, ktorá bola zničená a to čo z nej ostalo sa nazýva Outland. To však v tejto chvíli nie je podstatné. Takže prvou hrou zo série, s ktorou som mal tú česť bola Warcraft II: Tides of Darkness a neskôr aj datadisk Beyond the Dark Portal. Treba podotknúť, že prvý krát som ju hral približne päť rokov po jej vydaní. Dlho patrila spolu s hrami Diablo, Diablo II Lord of Destruction a Baldur‘s Gate medzi hry ku ktorým som sa neustále vracal. Z čisto nostalgického hľadiska sa ku nim vraciam ešte aj v dnešnej dobe.

Avšak bolo to až v roku 2002 kedy som mal tú česť s hrou, ktorú považujem spolu s jej datadiskom, za najlepšiu, najprepracovanejšiu fantasy RTS všetkých čias. Jedná sa o hru Warcraft III: Reign of Chaos. Jedná sa opäť o RTS, tak ako u jej predchodcov, avšak táto obsahovala aj prvky RPG. Okrem armády hráč ovládal aj postavu hrdniu, ktorý tak ako v klasických RPG hrách získava skúsenosti, zvyšuje úroveň svojich schopností, učí sa novým kúzlam atď. RPG prvky WC III však nie sú jej dominantnou charakteristikou, ale podľa mňa len čerešničkou na torte. Doteraz si pamätám ako som bojoval spolu s mladým princom proti pohrome, prebíjal sa hordami nemŕtvych, zažil vzostup a pád Arthasa Menethila. Neskôr bol tým čo šírilo spomínanú pohromu ďalej. Spoločne s udatnými orkami hľadal nový domov a tajomnými nočnými elfmi ochraňoval tajomstvá a čistotu starovekých lesov. Počas hrania som od napätia dokonca prepotil niekoľko tričiek. Myslím, že by nebolo možné ani na prstoch rúk všetkých mojich súčasných spolužiakov zrátať, koľko krát som odohral campaign (voľný preklad by mohol znieť „príbehovú časť“) trojky. Príbeh ponúka desiatky prepracovaných a komplexných postáv s veľmi zaujímavou históriou. Viaceré z nich sa vyvíjajú počas deja. Niektoré k lepšiemu, niektoré k otcovražde. Ukazujem prstom na teba Arthas, ale aj tak patríš k mojím najobľúbenejším fiktívnym charakterom. Mnou zmieňovaný korunný princ Lordaeronu, Arthas Menethil je jednou z ústredných postáv datadisku hry Warcrafta III s názvom The Frozen Throne. Datadisk bol vydaný v roku 2003 a tešil sa, a doteraz sa teší veľkej obľúbenosti medzi hráčmi. Sleduje príbeh viacerých kľúčových postáv z trojky, ako Illidiana Stormrage, jeho brata Malfuriona, zo smrti vzkriesenej banshee Sylvanas, ale aj postáv nových, medzi ktoré patrí napríklad krvavý elf Kael’thas alebo temná elfka Maiev.

Na obrázku sa nachádza  spomínaný Arthas Menethil už v podobe Lich Kinga.

Avšak v roku 2003 už celá herná komunita nedočkavo očakávala vydanie MMORPG hry zasadenej do sveta Azerothu. Blizzard sľuboval nový herný zážitok rozmerov doteraz nevídaných. No a ako už býva zvykom Blizzard nesklamal a priniesol hráčom počítačových hier všetko čo pred ním nedokázali iné spoločnosti.

Musím povedať, že patrím medzi milióny hráčov z celého sveta, ktorí sa pravidelne nechávajú vtiahnuť do tohto obrovského imaginárneho sveta plného nekonečných možností, nádherných scenérií a strhujúcich príbehov. Dalo by sa povedať, že som aktívnym hráčom, s menším či väčšími prestávkami takmer od doby spustenia. Hrával som na oficiálnych serveroch spravovaných Blizzardom (Drak’thul, Dentarg, Dragonmaw, Argent Dawn) a takisto aj na tzv. free serveroch. Na takzvaných „fríčkach“ hráč nemusí platiť mesačný poplatok vo výške približne trinásť euro, ako je tomu na serveroch oficiálnych. S oslobodením od platenia je však často spojená aj nižšia technická úroveň servera, menší počet hráčov a viac bugov, teda chýb, ktoré sa objavujú v hre a vo väčšej, či menšej miere narúšajú gameplay. Avšak nemusí to platiť v každom prípade a existujú free servery, ktorých kvalita a populácia hráčov sa približujú tým oficiálnym.

Doteraz vyšli k hre World of Wacraft štyri datadisky. Prvým z nich niesol názov The Burning Crusade a vyšiel v roku 2007. Druhým bol Wrath of the Lich King, neskôr nasledoval Cataclysm no a zatiaľ posledným je Mists of Pandaria. Piaty datadisk s názvom Warlords of Draenor bude pustený do obehu 14. 11. 2014. Rovnako ako všetci hráči wowka, aj ja už netrpezlivo očakávam jeho spustenie. Každý z týchto datadiskov priniesol do hry nové herné oblasti, rasy, povolania, veľké množstvo nových herných mechanizmov, nových postáv, kladných aj záporných no a v neposlednom rade aj veľké množstvo rôznych vychytávok.

Na obrázku môžme vidieť sedem ústredných postáv budúceho datadisku Warlords of Draenor. V ľavo hore s kladivom Blackhand Destroyer vodca klanu Blackrock, pod ním v ľavo so šabľou namiesto ruky Kargath Bladefist vodcka klanu Shattered hand, pri ňom jednooký Kilrog Deadeye vodca klanu Bleeding Hollow. Ďalej odetý vo vlčej koži Durotan syn Garada a vodca klanu Frostwolf, celému obrázku dominujúci Grommash "Grom" Hellscream vodca klanu Warsong. Pri ňom stojaci šaman Ner'zhul vodca klanu Shadowmoon  no a posledným v pravo je černokňažník  Gul'dan vodca klanu Stormreaver.

World of Warcraft sa radí k takzvaným open world hrám, teda hráči majú v hernom svete takpovediac „voľnú ruku“. Môžu sa venovať plnenie úloh, ktoré zadávajú NPC (non-playable characters, teda postavy, neovládané inými hráčmi), rozvíjať remeslá ako kováčstvo, alchýmiu, ťaženie nerastných surovín. Zaujímavou a mojou obľúbenou kratochvíľou je taktiež preskúmavanie rôznych skrytých zákutí sveta a hľadanie easter eggov. Easter eggy je možné charakterizovať v skratke ako „an intentional inside joke, hidden message..“ (http://en.wikipedia.org/wiki/Easter_egg_(media), ktoré často odkazujú na pop culture. Možnosti hry sú skrátka takmer nevyčerpateľné.

Typický príklad Easter Eggu. Horatio Laine je jasným odkazom na hlavnú postavu seriálu CSI: Miami Horatia Caina.

Posuňme sa teraz od hier ku knihám, ktorých dej sa odohráva v Azerothe. Musím povedať, že knihy z univerza Warcraftu patria do môjho rebríčka top 3. Okrem nich sa tam ešte nachádzajú monumentálne svety vytvorené J.R.R. Tolkienom G.R.R. Martinom. Warcraft sa však d nich odlišuje najmä v tom, že jeho primárnym zdrojom inšpirácie sú počítačové hry. Avšak je možné argumentovať tým, že množstvo tém, príbehov, postáv, herných zón etc., je rovnako ako v Tolkienových a Martinových dielach, inšpirovaných rozličnými mytológiami. Napríklad niektoré kľúčové momenty v živote už predtým spomínaného princa Arthasa sa až nápadne zhodujú s legendami o kráľovi Artušovi. Uvediem napríklad len, že rovnako ako Artuš vytiahol mocný meč Excalibur zaseknutý v kameni, tak aj Arthas získal svoj meč Frostmourne (do češtiny sa prekladá ako Mrazivý smutek) jeho vytiahnutím z veľkého kusu ľadu. Okrem ďalších analógií medzi týmito dvoma postavami, tou najzjavnejšou je podobnosť ich mien, Artuš a Arthas.

Knižná trilógia War of the Ancients.

Prečítal som väčšinu týchto kníh, niektoré aj viac krát. Medzi moje najobľúbenejšie patria Arthas: Rise of the Lich King, Beyond the Dark Portal, War of The Ancients Trilogy,Last Guardian a mnohé ďalšie. Najnovším titulom je War Crimes od Christie Golden, ktorá dejovo prepája udalosti posledného datadisku Mists of Pandaria a pripravovaného Warlords of Draenor. Okrem Golden patrí k najplodnejším autorom Richard A. Knaak, ktorý je autorom trilógie War of the Anciets.


Dej kníh sa venuje niektorým udalostiam, ktoré sa odohrali v online svete a rozvádza ich detaily. Hlavnými postavami sú väčšinou významné NPC charaktery prítomné v jednotlivých hrách. Knihy sa venujú primárne rozvíjaniu a obohacovaniu tzv. lore. Tento termín by sa dal vysvetliť veľmi zjednodušene ako všetky udalosti, príbehy a celá história daného herného sveta, vrátane jej mytológie, kultúry jednotlivých rás, ich kozmológií a kozmogónií atď. Ak vás napríklad zaujíma história sveta od jeho počiatkov, alebo aký bol dôvod dlhoročného zmiznutia kráľa ľudí Variana Wrynna, je nutné obrátiť niekoľko stoviek stránok viacerých kníh. Alebo, pre tých lenivejších, je vždy možné dané informácie prečítať na stránkach, ktoré sa venujú tejto problematike.

Nie sú to však len knihy inšpirované Warcraftom ale napríklad aj comics, manga, TCG či Board Games. Warcraft je jedným z najkomplexnejších herných svetov súčasnosti s desiatkami miliónov fanúšikov z celého sveta. Na záver len pripájam úryvok z textu jednej z najznámejších skladieb celej série, ktorá nesie názov O Thanagor

O Thanagor...                                              O King...

An Karanir Thanagor,                                Long live the king,

Mor Ok Angalor.                                        May he reign... forever.

Mor Ok Gorum,                                         May his strenght,

Palahm Raval.                                            fail him never.

Read More

Textová RPG a la Harry Potter

                                                                   

 Štart

 Uwaga, uwaga.  Prinášam vám autentický príspevok (kedysi závislej) slovenčinárskej hráčky RPG! 

  (pravidelní hráči Wow-ka a Lol-ka, toto vás baviť nebude, takže pokojne nečítajte ďalej). 

Kto sa nikdy nestretol s touto skratkou, ak ešte taký ktosi existuje a číta si to tu, RPG je z anglického role play game, kde si hráč (napríklad ty) vyberá svoju „rolu” - charakter osoby, zvieraťa, kameňa.. čohokoľvek. Ale to nie je všetko. Ja sa chcem venovať konkrétnej forme RPG (konkrétnejšej než konkrétnej). Textová role playing game s témou čarodejníckej školy. Takže poďme pekne po poriadku, aby sme v tom nemali chaos (aj tak budeme, teda budete). Hranie role, či úlohy predpokladá vznik nejakej postavy, za ktorú hráte. Zjednodušene - je to ako v divadle. RPG stránka je javiskom, kde sa osudy a životy rôznych postáv stretávajú, občas sa ich cesty spoja a idú spoločne ďalej, občas sa len o seba obtrú ako také protóny. Ste hráčom vlastnej postavy. Vy vdychujete svojej postave život, vy budete ten, kto rozhodne, čo sa v jej živote bude diať. Ste akýmsi "mini bôžikom", "osudom", "karmou", či inými sra-ndami.  Vy určujete akým smerom sa vyberie. Ale občas na svojej ceste stretnete iného hráča (či dokonca aj viacerých), ktorí svojími postavami zmenia vaše idylické posedkávanie pri krbe s polovičkou, šiestimi deťmi, troma psami a jednou ovečkou. Toľko k patetickému základu.

Na to, aby ste mohli hrať, by ste mali najprv vdýchnuť postave život. Čiže jej musíte dať meno, premyslieť históriu postavy, mať predstavu o tom, ako približne vyzerá, dať jej vlastnosti a určiť jej presvedčenie. To všetko zahrňuje jedno slovo. Profil (ukážka číslo 1). Doň si môžete zapisovať rôzne zážitky vašej postavy, prežité v RPG, či neprežité, no vysvetľujúce chod ďalších udalostí. Prejdime k názvu textová. Neviem, či to môžem nazvať ukrátením, ale takáto hra nemá grafické rozhranie. Čo z toho pre vás vyplýva? Musíte si zapnúť fantáziu na plné obrátky a s využitím vašej slovnej zásoby čo najpodrobnejšie opísať všetko,čo sa s vašou postavou deje, kde sa ocitá a taktiež reagovať na príspevky ostatných hráčov. Nechápete? Nevadí, na vysvetlenie budete presmerovaní v praktickej ukážke číslo 2.

Číslo 1. - Profil

(elastion.sk)

Číslo 2. - RPG (klik)

Vysvetlenie:  medzi hviezdičkami = opis, mimo hviezdičiek = prehovor postavy, kurzivá = myšlienky


Ďalším z vyššie uvedených slov je škola, to asi každý chápe. Čo to znamená pre vás a vašu hru? Každá rpg stránka má svoje špecifiká a iné podmienky, no vo väčšine prípadov nastupujete na školu ako 11 ročné dieťa, ktoré začína študovať. V prvom ročníku sú povinné približne dva predmety, postupne sa náročnosť zvyšuje. Na to, aby ste prešli ročníkom, potrebujete získať určitý počet kreditov (ako na vysokej škole). Kredity sa neodvíjajú od náročnosti predmetu, ale od dosiahnutej známky. Známku dostanete za vypracovanie úlohy (látka s úlohou v praktickej ukážke 3).

Číslo 3. - Látka 

Predmet: Egyptológia

(belfirin.sk, pre zväčšenie klik)

Posledným zmieneným slovom bol prívlastok „čarodejnícka”. Samozrejme, existujú rôzne typy textových rpg od drakobyjcov, cez upírske seansy až k historickým hrám. Čarodejnícke školy boli inšpirované knižnou sériou Harry Potter, ktorá uchvátila celý svet. Z toho vyplýva aj prispôsobenie postáv, či predmetov (čarovanie, transfigurácia, obrana proti čiernej mágii etc.). Ako každá hra i táto má svoje základné pravidlá. Okrem pravidiel stránky, ktoré určuje vedenie (nenadávať, nefloodovať, nezneužívať právomoci etc.), má textová RPG svoje základné pravidlá platiace na všetkých obdobných stránkach. Ide najmä o hru (praktická ukážka číslo 4.). Okrem zabíjania času je príjemným spestrením i boj o fakultný pohár. Totižo keď vyštudujete (priemerne 6 ročníkov), stávate sa kvalifikovaným čarodejníkom - plnohodnotným občanom s povolaním a kde sú povolania, musia byť aj odvetvia. Zamestnať sa môžete v školstve (profesor, knihovník, študíjny poradca), na ministerstve (rôzne ministerské oddelenia) alebo v meste (banka, radnica, redakcia...). Každé RPG povolanie, ktoré hráte v RPG so svojou postavou (napríklad knihovník - triedi knihy, požičiava ich, ukladá, nakupuje nové) vykonávate aj reálnou činnosťou na stránke (knihovník - nahadzuje do databázy diela - básne a poviedky - ktoré posielajú ostatné postavy a tým za ne získavajú body). Zber bodov je možný viacerými spôsobmi - okrem diel sa konajú pod správou oddelenia čarodejníckych podujatí - ministerstvo - taktiež vedomostné kvízy, prípadné prispievanie článkami do redakcie, zapájanie sa do diania fakulty a podobne. Na úvod by tých informácii bolo až-až, prejdime k praktickým ukážkam.

Číslo 4. - RPG chyby

(pre zväčšenie klik)

Cieľ

V prvom rade je RPG, ako každá hra, o zábave a o možnosti aspoň na chvíľu sa odpútať od svojich problémov a povinností v reálnom živote. Môžete si vytvoriť vlastný osud, mať deti, svoju polovičku, vysoký post, prípadne si ukájať svoje básnické cítenie, dozvedieť sa nové veci (kvízy) alebo sa len začleniť do komunity ľudí, ktorých baví písanie. V mnohých prípadoch takéto RPG priateľstvá nadobúdajú reálny charakter. Kedysi som bola na tomto fenoméne a hre závislá, ale ako vyliečený, už dospelý človek (konečne!) tvrdím, že niet nad hodinku strávenú pri písaní svojho vlastného formovaného osudu.

P.S.- Ak by ste niečomu neporozumeli, pripájam najznámejšie domény čarodejníckych škôl, kde sa môžete dozvedieť viac:
Elastion
Heriweay
Ayndril
Belfirin

P.S. 2 - Ak by ste ničomu neporozumeli, nevadí. Jednoducho si predstavte Harry Pottera v podobe Simsu, avšak bez grafického rozhrania.

Read More