Japonské hry - špecifiká a mytológia

Japonsko. Poznáme ho ako krajinu vychádzajúceho slnka, zem s bohatou minulosťou a mnohými prírodnými krásami, kde sa stretáva tradičná kultúra s tou modernou. A tiež ako miesto, kde vychádzajú naozaj osobité hry. Či už sa vám páčia alebo ich, naopak, neznášate, každý hráč aspoň s nejakou z nich už určite prišiel do styku. A obvykle mu ešte dlho po tom zostali v pamäti, pretože sa vo väčšine prípadov od tých západných pomerne líšia, napríklad tým, na čo kladú dôraz, svojím prevedením alebo tiež tým, že sa v nich stretávate s naozaj podivnými tvormi.

Japonské hry sú obvykle prepracované, graficky bývajú väčšinou na veľmi vysokej úrovni, pričom však v rade z nich skôr panuje tendencia pridržiavať sa štýlu manga, ktorého typickými znakmi sú nadmerne veľké guľaté oči, malé ústa a vlasy všetkých možných farieb. Na rozdiel od západných hier, ktoré sa akoby chcú čo najviac priblížiť realite, tie japonské ju iba interpretujú a odmietajú sa nechať zväzovať jej pravidlami. Neboja sa rozvíjať originálne myšlienky a majú niekedy riadne zamotaný dej, ktorý sa nám síce na začiatku môže javiť trochu bláznivý, ale počas toho, ako hru hráme, začína dávať stále väčší zmysel. Japonsko sa pri tvorbe hier nebojí ani experimentovania, preto tam vznikli aj niektoré pomerne zvláštne hry , ako napríklad simulátor života komára (Mister Mosquito), simulátor randenia, v ktorom sú hlavnými hrdinami vtáky (Hatoful Boyfriend) alebo hra, kde chováte rybu s ľudskou tvárou, ktorá sa ďalej vyvíja na iné zvieratá (Seaman). Najobľúbenejším Japonským žánrom sú RPG hry (Role-playing games – Hry na hrdinov), spolu zo simulátormi najrôznejších vecí, preto sa aj tento príspevok bude viac-menej týkať RPG hier, či skôr JRPG hier (Japanese Role-playing games).

Hatoful Boyfriend (zdroj: toucharcade.com)

Typickými pre JRPG sú ťahové súboje, ktoré si od hráča vyžadujú schopnosť predvídať a plánovať ďalšie kroky. V západných RPG hrách súboje obvykle prebiehajú v reálnom čase, čo naopak od hráča vyžaduje mať rýchle reflexy a dokonale vedieť svoju postavu ovládať.

V JRPG tiež oveľa častejšie ako v tých západných nie ste osamelý hrdina, ale súčasť tímu viacerých postáv, pričom každá je trochu iná, ovláda rôzne útoky a má osobité schopnosti, ktoré musíte vedieť správne kombinovať so schopnosťami tých ostatných, pretože iba tak máte šancu poraziť obvykle oveľa silnejších a odolnejších protivníkov. Dôvodom vyzdvihovania tímovej spolupráce je zrejme to, že v Japonskej spoločnosti sa kladie oveľa menší dôraz na individualitu človeka ako na západe. Dôležitejším ako jednotlivec je kolektív, preto sa schopnosť spolupracovať a obetovať sa pre ostatných považujú za veľmi dôležité danosti, čo sa pretavuje aj do hier, ktoré tu vznikajú. V západných RPG, naopak, často ovládame iba jednu jedinú postavu - osamelého hrdinu. Pri hraní sa musíme naučiť poradiť si sami, dôraz je kladený na naše individuálne schopnosti, nie na to, ako vieme spolupracovať s inými postavami.

Inak sú v západných RPG a JRPG riešené aj často krát obrovské herné svety. V tých prvých menovaných predovšetkým sprostredkujú človeku pocit, že sa nachádza v pestrom a zaujímavom svete, ktorý môže dosýta objavovať. Dávajú nám voľnosť, môžeme ísť kamkoľvek a robiť čokoľvek. Väčšinou majú, samozrejme, aj nejakú dejovú líniu, nejaký príbeh, ktorého sa hráč môže pridržiavať, ale nie je to vždy tak úplne povinnosť. Preto sa zážitky rôznych hráčov a objavy, ktoré urobia v tej istej hre, môžu od seba pomerne líšiť, pretože ´každý hráč si vyberá vlastnú cestu. Naproti tomu pri tých druhých menovaných býva svet pomerne lineárny. Je stále obrovský a pestrý, ale obvykle máme menšiu voľnosť ísť skutočne kamkoľvek. Aspoň minimálne sa dejovej línie musíme pridržiavať, pretože hra je postavená na príbehu, rôznych postavách a vzťahoch medzi nimi. Cieľom je takisto hráčom sprostredkovať nejaký hlbší zážitok z hry, ibaže na rozdiel od západných hier, ktoré to robia tak, že hráčom dajú voľnosť, na to idú tak, že každému hráčovi poskytnú rovnako zaujímavú skúsenosť, zrejme preto, aby znížili pravdepodobnosť, že by napríklad slabší alebo menej pozorní hráči prišli o niektoré naozaj zaujímavé detaily hry, s ktorými si autori dali takú prácu. Väčšinu tajomstiev sveta máte preto príležitosť odhaliť počas toho, ako sa budete držať dejovej línie.

JRPG sú často poprepájané s japonskou mytológiou, ktorá je bohatá na rôzne zvláštne tvory a stelesnenia prírodných síl. Rovnako ako v západných RPG hrách sa vám v nich často postavia do cesty rôzne bájne tvory, ibaže na rozdiel od svetov západnej fantasy, vo svetoch japonskej fantasy sa často spája mágia s vedou. Môže sa preto stať, že v nich budete v rovnakom čase bojovať s veľmi nepravdepodobnou kombináciou nepriateľov, napríklad proti drakovi po boku robota. Takisto sa vám ľahko môže stať, že sa vám do cesty postavia nepriatelia, akých by ste nečakali, či už pôjde o nevinne sa tváriaci dom alebo stenu, z ktorej trčí časť tela príšery. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Myslíte, že tvorcom skrátka došli nápady, preto do hry popridávali aj takýchto podivných protivníkov? V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť. Napríklad príšera v stene nemusí byť nič iné ako obdoba démona z japonského folklóru menom nurikabe; bytosti v podobe steny, ktorá sa z ničoho nič zjaví a zablokuje cestu pútnikom.

Japonci si na svojich hrách dávajú záležať, preto takmer všetko, čo sa v nich objaví, má svoje opodstatnenie. Čo sa týka podivných nepriateľov v podobe predmetov, tí vychádzajú z konceptu takzvaných cukumogami, teda predmetov, ktoré nadobudli dušu. V japonskom folklóre môže mať dušu všeličo, veď aj samotné japonské božstvá kami často sídlia v nejakom objekte, ako napríklad v určitej hore či kameni, alebo predstavujú akúsi prírodnú silu. Prečo by teda nemohlo ožiť napríklad také zrkadlo? Z predmetov sa cukumogami stávajú v deň svojich stých narodenín.

Pallysol - karakasa obake (zdroj: yokaiwatch.wikia.com)

 Za najznámejšiu hru, kde sa vyskytujú cukumogami, by sme asi mohli označiť hru Pokémon. Rady týchto príšeriek sa neustále rozširujú a nájdeme medzi nimi okrem tých pripomínajúcich reálne zvieratá aj rôznych takých, čo pripomínajú živé meče, lustre, hrady z piesku, či dokonca kľúčenku. Ďalšou, už asi menej známou hrou, ktorá sa ale takmer celá točí okolo týchto predmetov s vlastnou dušou, je RPG hra 99 Spirits, ktorá sa dokonca v japonskom origináli aj nazýva Cukumogami. Do tretice môžeme medzi tieto hry zaradiť aj RPG Yo-kai Watch. Cukumogami vystupujúci v týchto dvoch hrách sa držia tých tradičných z japonského folklóru, napríklad jeden z nich - Pallysol - mal za predlohu karakasa obake, teda živý dáždnik.

Ďalším zaujímavým tvorom japonských mýtov je Jamata no oroči, osemhlavý a osemchvostý japonský hadí drak, ktorý podľa legendy kedysi sužoval pozemských bohov kunicukami z provincie Izumo tým, že mu každý rok museli obetovať jednu zo svojich dcér. Nakoniec ho zabil boh vetra a mora Susanoo, pričom v jednom z jeho chvostov našiel legendárnu zbraň Kusanagi no curugi. S Jamata no oročim sa môžeme stretnúť napríklad v akčnom RPG Nioh od štúdia Team Ninja, kde predstavuje finálneho bossa alebo aj v graficky nádherne spracovanej hre Okami od vývojara Clover Studio, kde sa okolo neho točí značná časť deja. 

Jamata no oroči (zdroj: nioh.wiki.fextralife.com)

Pomerne známou postavou japonskej mytológie je aj juki onna - snehový duch v podobe nádhernej ženy s neľudsky bielou pokožkou so schopnosťou meniť sa na sneh či na oblak pary. Tiež sa s ňou môžeme stretnúť ako s bossom v hre Nioh, a takisto sa objavuje aj v RPG hre Final Fantasy VII v podobe ženy ukrývajúcej sa v snehovej jaskyni (v angličtine známej ako Snow) ktorá na nás zaútočí, ak sa jej prihovoríme. 

Juki onna (zdroj: nioh.wiki.fextralife.com)

Zaujímavým stvorením japonského folklóru je aj zvláštny plaz cučinoko. Vyskytuje sa napríklad v hrách Metal Gear Solid 3: Snake Eater a Metal Gear Solid V: The Phantom Pain od štúdia Konami, kde sa vám môže stať, že ho chytíte do pasce. Vyzerá ako čudný, trochu napuchnutý krátky had, ale v skutočnosti je to bájny tvor z japonských legiend, ktorý je dokonca považovaný za kryptida, teda tvora, ktorý by teoreticky mohol žiť, ale jeho existencia nie je potvrdená. Cučinoko sa vyskytujú aj v ďalšej hre od toho istého štúdia, Castlevania: Aria of Sorrow a, samozrejme, aj v už spomínanej hre Yo-Kai Watch, v ktorej sa objavujú takmer všetky mytologické tvory v tomto texte uvedené, ako aj a v hre Pokémon.
 

Cučinoko (zdroj: http://cryptidz.wikia.com)

 Z rôznych japonských legiend a tiež z filmov pochádza aj obľuba obrích a naozaj rôznorodých príšer zvaných kaidžu, pričom za prvý film, v ktorom sa nejaký z nich objavuje, sa považuje film s príšerou pomerne dobre známou aj v našich zemepisných šírkach s názvom Godžira (Godzilla). Obdoby kaidžu sú veľmi populárne aj v hrách, kde sa objavujú najčastejšie v úlohe nepriateľov, s ktorými treba bojovať a poraziť ich. Náplňou niektorých z nich sú takmer výlučne boje s nimi (platí to napríklad pri akčnej adventúre Shadow of the Colossus od vývojárov SCE Japan Studio a Team Ico, či pre sériu akčných RPG Monster Hunter štúdia Capcom). 

Boj s Behemotom v hre Monster Hunter World (zdroj: gamecrate.com)

 Samozrejme, v japonských hrách nájdeme aj mnoho tvorov pochádzajúcich z folklóru iných krajín. Príkladom môžu byť rôzni nepriatelia objavujúci sa v hrách zo série Castlevania (Medúza, mantichora atď.) alebo naozaj rôznorodí pomocníci, ktorých môžeme povolať v hrách zo série Final Fantasy štúdia Square Enix, ako sú Ifrit (arabská mytológia), Odin (severská mytológia) alebo Hádes (grécka mytológia).


Zdroje:
https://www.oddee.com/item_98892.aspx 
https://plarium.com/en/blog/eastern-games-vs-western-games/
https://plarium.com/en/blog/eastern-games-vs-western-games/
https://www.gamedesigning.org/gaming/game-design-styles-japan-vs-west/
https://en.wikipedia.org/wiki/Tsukumogami
http://yokai.com/
http://cryptidz.wikia.com/wiki/Tsuchinoko