Mnohí
videohry milujú, no stále sa nájde veľa ľudí, ktorí sa na videohry pozerajú ako
na stratu času, alebo niečo, čo už dávno prekročilo hranicu „neškodnej zábavky“,
zodpovedá za nesprávny životný štýl a spôsobuje lenivosť, vznik obezity,
či dokonca závislosť. Samozrejme, existujú aj prípady, kedy kvôli závislosti na
hre prestal človek fungovať ako spoločenská bytosť. Na internete dokonca kolujú
články, ako videohry spôsobili smrť nejedného človeka. Extrémne prípady, kedy
chlapec skolaboval po piatich dňoch neustáleho hrania Call of Duty: Modern
Warfare 3 alebo krvné zrazeniny, ktoré sa vytvorili počas dlhého sedenia
a spôsobili nejeden infarkt. Aj tu však platí staré známe: „Všetkého veľa
škodí.“
Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale keď sa nenecháme
zaslepiť predsudkami voči videohrám, odrazu v nich objavíme množstvo
pozitív. Videohry často vytvárajú vhodné podmienky pre hráča, aby sa naučil
rýchlo rozhodovať a prísť v kritických situáciách s pohotovým
riešením. Dokážu človeku uľahčiť učenie, rozvíjajú a zlepšujú aj ďalšie
kognitívne schopnosti, ako napríklad schopnosť riešiť problémy, čo sa
z knižiek ani pri pozeraní filmu nenaučíme.
Existuje veľa štúdií o tom, ako hranie videohier
dokáže zlepšiť kognitívne funkcie. V niektorých prípadoch môžu videohry
slúžiť ako terapia pre ľudí trpiacich psychickými poruchami, ktoré postihujú
mozog a teda ovplyvňujú aj jeho funkcie. Testovaná zložka dostala za úlohu
hrať známu hru Super Mário presne 30 minút denne po dobu dvoch mesiacov. Po
uplynutí skúšobnej lehoty ich podrobili testom, pričom výsledky preukázali
výrazné zlepšenie pamäte, pozornosti, strategického myslenia a motoriky
rúk. Hry pomáhajú aj deťom s dyslexiou aby sa naučili čítať. Deti, ktoré
sa hrali videohry sa rýchlejšie naučili čítať a robili menej chýb, za čo
vďačia zlepšenej pozornosti.
Hranie akčných hier napomáha
zvýšeniu pozornosti a schopnosti zamerať sa na detail. Svedčí o tom
aj známy Stroopov experiment. Človek dokáže vykonávať niektoré aktivity súčasne
bez toho, aby sa navzájom akokoľvek ovplyvňovali. Avšak niektoré úkony sa
vzájomne ovplyvňujú, aj keď na prvý pohľad spolu nesúvisia. Stroop dokázal, že
schopnosť človeka pomenovať farbu, akou je napísaný text je ovplyvnená tým, čo
je napísane, teda samotným textom. Ide teda o konflikt dvoch hemisfér,
pričom pravá rozlišuje farbu a ľavá hľadá adekvátny výraz, čiže názov
farby. Zaujímavé je, že ľudia, ktorí sa hrajú akčné hry 5 až 10 hodín týždenne
dosahujú v tomto teste oveľa lepšie výsledku.
Ďalšia
štúdiou sa zistilo, že hranie videohier nám zlepšuje zrak. Hra nás núti zamerať
sa na malé detaily, ako napríklad na malé písmenká. U aktívnych hráčov
videohier je preukázané zlepšené vnímanie farebných rozdielov a to až
o 58%. Práve tieto funkcie sa začnú pri vyššom veku vytrácať ako prvé,
preto bola táto štúdia veľkým prínosom. Špeciálne navrhnuté videohry dokážu
spomaliť starnutie mozgu až o 7 rokov.
O pozitívnom
vplyve videohier na kognitívne funkcie mozgu svedčí aj fakt, že zatiaľ čo sa
bežný človek dokáže sústrediť na 3 až 4 predmety pohybujúce sa súčasne, hráči
videohier sa zvládnu sústrediť v priemere až na 6 až 7 súčasne sa pohybujúcich
predmetov.
Špekulácie,
že videohry dokážu zvýšiť IQ rozprúdili najrôznejšie debaty o tom, ako
ľudský mozog funguje a ako sa dá zlepšiť duševné zdravie človeka
prostredníctvom videohier. Na základe tejto polemiky vznikol nový typ hier,
ktoré cielene pozitívne vplývajú na psychické zdravie jedinca, a to najmä
na jeho správanie a spôsobujú zníženie pocitu úzkosti, strachu, zvýšenú
pozornosť a empatie.
Adam
Gazzaley zo Sanfranciskej štátnej univerzity vytvoril hru Neuro Racer. Chcel
zistiť, či táto hra pozitívne ovplyvní pozornosť, reakcie, a kognitívne
funkcie skúmanej vzorky, ktorú tvorilo 40 ľudí vo veku 60 až 85 rokov. Hra sama
o sebe nebola náročná – spočívala v šoférovaní autíčka. Avšak počas
šoférovania mali hráči reagovať na určité podnety tým, že stlačia konkrétne
tlačidlo. Čím je hráč lepší, tým sa náročnosť hry stupňuje. Testovaná zložka sa
hru hrala po dobu jedného mesiaca, dokopy 12 hodín. Experiment dokázal, že
mozog starých ľudí je poddajnejší ako sa pôvodne predpokladalo, a jeho
funkcia sa aj napriek starobe dá zlepšovať. Na konci mesiaca sa testovaná
zložka dostala v hre na rovnakú úroveň, ako 20 roční hráči, ktorí sa
s hrou Neura Racer predtým ešte nestretli. Taktiež sa im výrazne zlepšila
pamäť a pozornosť – obe má na starosti časť mozgu, ktorej funkcia sa
s pribúdajúcimi rokmi spomaľuje. Výsledky potvrdilo aj vyšetrenie EEG –
mozog skutočne preukázal zvýšenú aktivitu. Neuro Racer sa stal akýmsi
prototypom novej generácie hier, ktorá umožní lekárom zlepšiť pacientom funkcie
mozgu.
Konkrétny
prípad využitia videohier ako liečebnej pomôcky lekárov je pri pacientoch
trpiacich Parkinsonovou chorobou. Pacienti trpia tromi základnými príznakmi: sú
neohybní, majú problémy s pohybom – pohybujú sa veľmi pomaly a najviditeľnejším
príznakom je trasenie častí tela pacienta. Videohry fungujú na jednoduchom
princípe, kedy majú hráči na tele umiestnený senzor, ktorý monitoruje ich pohyb
a prenáša ho na obrazovku. Pacient si tak precvičuje svalstvo a trénuje
chôdzu a rovnováhu. Videohra pacienta motivuje k lepším výsledkom,
pretože pokiaľ sú jeho pohyby nesprávne a hráč stratí rovnováhu, nedostane
sa do ďalšej úrovne hry.
Čím
sú pre nás prospešné strategické hry? Doktor Brian Glass skúmal vplyv strategických
hier na schopnosť riešiť problémy. Zameral sa najmä na schopnosť človeka
prispôsobiť sa a mentálne sa vysporiadať s novými úlohami
a schopnosť spracovať veľa rôznych alternatívnych nápadov súčasne, za
účelom rozhodnúť sa pre ten najlepší, správny. Experimentu sa zúčastnilo 72
ľudí, ktorých rozdelil do troch skupín. Prvá skupina sa hrala hru Star Craft na
najľahšej úrovni, druhá skupina sa hrala Star Craft na úrovni ťažšej
a tretia skupina sa hrala Sims – nenáručnú hru, ktorá nevyžaduje takmer
žiadnu pamäťovú aktivitu či taktické zmýšľanie hráča. Všetci zúčastnení sa
hrali 40 hodín v priebehu 6 – 8 týždňov. Skupiny, ktoré hrali Star Craft
preukázali väčšiu duševnú sviežosť a rýchlosť premýšľania ako tí, čo sa
hrali Sims. Výsledky boli ešte pozitívnejšie pri skupine, ktorá sa hrala
náročnejšiu úroveň Star Craftu. Opäť sa teda potvrdilo, že mozog reaguje na
rôzne podnety a videohry zlepšujú jeho činnosť.
Otázkou
však aj naďalej zostáva, nakoľko a či vôbec dokážeme využiť to, čo nás
videohry naučili v každodennom živote.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára