GODZONE, ktorý už niekoľko rokov organizuje turné aby zaujalo mladých, sa tento rok posunul s technikou zase o krok ďalej. Na javisku sme mohli vidieť svetelnú šou aj videohru prenesenú do reality.
Godzone Tour je turné po Slovensku na evanjelizáciu mládeže, ktoré sa organizuje každoročne počas týždňa Cirkvi pre mládež. Počas týchto večerov, kedy sa turné koná vždy v inom meste na Slovensku, môžu mladí zažiť večer plný skvelej hudobnej produkcie, tanca, scénok a príbehov ľudí z celého Slovenska. Keďže cieľová skupina sú najmä mladí ľudia, ktorých chcú zaujať svojou autentickosťou a cez vystúpenia a príbehy im chcú priblížiť Boha, Godzone už niekoľko rokov precízne pracuje so svetlom a svetelnými (aj rôznymi inými) efektmi.
Priestor internetu zaplavil Godzone tento rok už pred turné. Ich cieľom bolo ukázať, že nejde o nich, ale o Boha a preto preškrtli svoje logo. V tomto ich nasledovalo aj niekoľko (celkom veľké množstvo) spoločenstiev a internet zaplavila vlna preškrtnutých log. Okrem toho, zaplavili aj youtube svojou upútavkou na turné, ktorá sa ukazovala dosť často pred videami, rovnako ako videoklip, ktorý vydali k pesničke, kde sa rapuje, čím mladých tiež prekvapili a potešili. Touto technikou si pripravovali obecenstvo už niekoľko mesiacov dopredu.
Hneď v úvode večera, poprosila Božena, ktorá uvádzala šou, divákov, aby pre mnohé svetelné efekty, ktoré budú používané, nesvietili mobilnými telefónmi ani inými zariadeniami. Po začatí programu mohli byť diváci svedkami naozaj prepracovaného svetelného divadla. "Godzoňákom" sa podarilo upútať pomocou nasvetlovania a atmosféry, ktorú vytvorili asi naozaj každého.
Večer v Bratislave sa odohrával na štadióne Ondreja Nepelu. Okrem svetiel, Godzone využil aj dve obrazovky, ktoré boli povedľa javiska a takto okrem dotvárania atmosféry prehrávaním rôznych videí, mohli sprostredkovať to, čo sa dialo na javisku, do celej sály a úplne všetkým.
"Najpremakanejším" využitím obrazovky však bolo, keď prepojili svet virtuálnych hier s realitou. V tomto bode programu sa dvaja aktéri začali hádať o to, kto je lepší a kto by mal program ďalej uvádzať. Najprv šlo len o slovné dokazovanie a doťahovanie, po chvíli, sa to však vyvinulo do bitky, čo vyzeralo tak, že aktéry tejto hádky poskakovali po pódiu a divací mohli na obrazovkách sledovať výjav 2D bojovej hry, kde panáčikovia nápadne pripomínali práve našich dvoch hádajúcich sa. Mohli sme sledovať (na obrazovkách aj naživo) naozaj zapálený boj o to, kto je lepší. Keď jeden z nich tento boj vyhral, preniesol sa účinkujúci aj divák znova do inej hry...
( "2D bojová hra" - Video nie je autentické, ale iba ilustračné, pridávam však pre lepšiu predstavu hry)
...do inej hry. Touto hrou, chceli ukázať (keby to niekomu nebolo zjavné z predošlej), kto je silnejší. Demonštrovali to na dvíhaní váhy, čo sa na obrazovkách znova odrážalo dvoma postavičkami, ktorý sa v 2D podobe, výzorom pripomínajúc našich aktérov snažia zdvihnúť činku s veľkými závažiami na koncoch. Videli sme niekoľko roztrasených kolien, zaváhaní, ale nakoniec sa to jednému z nich podarilo a na druhom bolo vidieť únavu. V tomto bode musím zhodnotiť, že to bol naozaj dobrý krok od organizátorov. Aj keby niekto nebol fanušík videohier, táto časť bola prezentovaná s humorom a ukážky boli naozaj prepracované, čiže vtiahli diváka do deja. Človek nachvíľu zabudol, že je na koncerte a iba sa vžíval do toho, či postavička, ktorej fandí, vyhrá tento boj, tak ako to robil v detstve už toľkokrát (alebo stále robí).
(Ilustračný obrázok)
Z tohto plynulo preleteli do ďalšej hry, do pinpognu. Táto časť bola najzaujímavejšia, lebo na obrazovkách sa dialo presne to, čo na javisku a predsa to vyzeralo ako videohra. Ako? Účinkujúci aj v tomto momente veľmi šikovne využili svetlá a hru s technikou, čierne oblečenia a čaro tmy a čierneho pozadia. Pomocníci priniesli pingpongový stôl, aktéry dostali do rúk obrovské pingpongové rakety a prichytená na dlhej palici, ktorú držal muž celý v čiernom, priletela na scénu aj obrovská pingpongová loptička. Pribehli ďalší muži v čiernom, ktorý chytili našich zápasiacich a vďaka nim oni mohli predvádzať nevídané kúsky, skoky a údery. Keď sa divák pozeral na obrazovku, vďaka osvetleniu a celej prepracovanosti, mal naozaj dojem, že je vo veľmi zaujímavej pingpongovej videohre. Využívali rovnako aj spomalené a zrýchlené pohyby, vďaka čomu sa dynamika celej scény ešte zlepšila.
(Krátka ukážka vo videu 4:19 až 4:37.)
Záver tejto scény sa preniesol už len do reálneho sveta, kedy aktéry začali bubnovať a zavolali si k sebe tanečníkov, ktorý mali tanečný battle, ako vo filmoch. Aj napriek tomu, že ja osobne nie som fanúšikom videohier, prepracovanosť a humornosť týchto scén ma zaujala. Páčilo sa mi, že aj takto vedeli prepojiť "to hlboké", čo chceli povedať s tým, čo teraz "letí vo svete". Zároveň bolo, podľa môjho názoru, múdre a príťažlivé, že použili staré, jednoduché hry, ktorých pointu každý pochopil. Myslím si, že takéto vnášanie videohier a techniky, do kultúry môže byť veľmi osožné z viacerých hľadísk.
Kika c.
Zdroje:
Super príspevok :))
OdpovedaťOdstrániť