Rozprávky počul alebo čítal aj ten, kto knihu nikdy dobrovoľne neotvoril. Rozprávky väčšinu z nás sprevádzali v detstve a každý vie o koho ide keď sa spomenie Janko Hraško, Červená čiapočka či kráľ Drozdia brada. Deti dnes však poznajú skôr postavičky ako Elsa, Rapunzel či Moana (u nás nezmyselne zmenená na Vaiana). Čím to je, kedy sa rozprávala prvá rozprávka a ako sa rozprávky menia?
Prvá rozprávka bola o...
Pôvodu kúzelnej rozprávky sa v knihe Morfológia rozprávky venuje Vladimir Jakovlevič Propp. Podľa neho majú rozprávky, predovšetkým tie kúzelné, pôvod v mýtoch. Mýty vníma ako príbehy, ktorými sa vysvetľovala kozmológia (podstata a vývoj vesmíru), vnik zeme a celkovo náboženské predstavy, či vzťah k naprirodzenému svetu. Z týchto mýtov môžeme napríklad spomenúť indiánsku mytológiu, či nórsku mytológiu, ktorá v posledných rokoch naberá na popularite.
Propp rozprávky vníma aj ako obraz histórie. Netvrdí, že draci alebo domčeky na stračej nôžke existovali, ale že sa vďaka ich zachyteniu v rozprávkach dá vystopovať ich historický vznik. Rozprávku ako študijný materiál vnímal aj Pavol Dobšinský najznámejší slovenský zberateľ rozprávok. Tu je dôležité podotknúť, že je všeobecne rozšírená nesprávna domnienka, že Pavol Dobšinský rozprávky spísané v Prostonárodných slovenských rozprávkach napísal, teda je to autorské dielo. Táto domnienka je však nesprávna, pretože Dobšinský bol iba zberateľ a editor. Okrem toho rozprávky nezberal sám, ale s ďalšími slovenskými etnografmi a zberateľmi. Dobšinský v rozprávkach videl obraz slovenskej rodiny, kde boli zachytené dôležité prechodové rituály a ekonomicko-finančné a sociálne vzťahy (dedenie, svokra-nevesta, ženích-švagrovia a iné).
Rozprávané - čítané
Rozprávky sa rozprávali všade na svete. Nositeľom rozprávok bol vždy ľud, ktorý si rozprávky predával rozprávaním. Na Slovensku bolo jednou z príležitostí na rozprávanie rozprávok práve obdobie zimy, ktoré prinieslo páračky. Pri páračkách sa stretávali ženy a aj keď sa venovali práci, páračky mali predovšetkým funkciu utužovania spoločenského života a mali zábavnú funkciu. Tá sa napĺňala práve pri rozprávaní rozprávok a speve piesní. Jack Goody sa v knihách The Interface Between the Written and the Oral a Memory in Oral Tradition venuje vývoju rozprávky a rozdielom medzi rozprávkov hovorenou a čítanou. Výrazným rozdielom bolo to, že hovorená rozprávka mala oveľa väčšiu variabilnosť, kedže každý interpret bol zároveň autorom a rozprávku menil ako chcel. Rovnako neexistovala jedna univerzálna správna verzia rozprávky. Výhodou hovorených aj čítaných rozprávok však podľa Gooda je, že používa mnemonické systémy a teda človek musí pri rozprávkach používať svoju fantáziu.
Technológie a rozprávka
Vo vývoji rozprávok v spojitosti s digitálnymi technológiami bolo viacero krokov. Rozprávky prešli od rozprávania k čítaniu. Bola teda využitá tlač. Neskôr začali byť rozprávky sprostredkované nie priamo v rodinách, ale pomocou rozhlasového vysielania, kde sa sprostredkovateľmi stali cudzie osoby mimo rodinného kruhu. Ďalším krokom bola distribúcia rozprávok na kazetách a neskôr na CD nosičoch a tým pádom sa rozprávka stala ešte menej osobnou a spoločenskou aktivitou a zároveň sa stala dostupnou v ktoromkoľvek momente. Pri týchto technológiach sa rozprávka vyvinula v audio smere. Po vizuálnej stránke sa rozprávka vyvíjala a vyvíja doteraz. V tlačených knihách sa objavili ilustrácie. Neskôr sa objavili filmy s obrázkami, ktoré bolo možné pozerať na diaprojektoroch. S vývojom filmového priemyslu prišli hrané rozprávky a tiež kreslené a neskôr animované rozprávky.
Rozprávky dne (na príklade rozprávky Ľadové kráľovstvo 2)
Rozprávky dnes sa najčastejšie deťom odovzdávajú práve v ich animovanej podobe. Aj u nás sú u detí najpopulárnejšie rozprávky práve z dielne Disney. Najnovším prírastkom je práve rozprávka Ľadové kráľovstvo 2.
Jedná sa o pokračovanie Ľadového kráľovstva. Opäť sa objavia všetky obľúbené postavy (medzi deťmi obľúbená predovšetkým Elsa). Hlavnou postavou je práve Elsa, ktorá má magické schopnosti s ktorými dokáže ovládať sneh a ľad, vie ich pričarovať a v podstate meniť skupenstvo vody. Práve pre túto kúzelnú črtu som si vybrala na porovnanie práve túto rozprávku s rozprávkami voľakedy.
Podľa vyššie spomínaného Proppa, ktorý porovnával rôzne kúzelné rozprávky a spísal ich základnú časovú os. V zjednodušenom ponímaní sa rozprávka vyvíja nasledovne:
- Hrdina opúšťa dom
- Nepriateľ je jasne stanovený
- Hrdina je podrobený skúške a získa kúzelný predmet
- Nastáva bezprostredný boj hrdinu so zločincom
- Hrdina je označený
- Nepriateľ je porazený
- Hrdina sa vracia (musí poraziť falošného hrdinu a potom je uznaný spoločenstvom
A tu nastáva rozdiel. Keďže nechcem spoilerovať tým, ktorý by si rozprávku radi pozreli, budem hovoriť v rámci možností. Elsa opúšťa domov, lenže nepriateľ či nebezpečenstvo nie je úplne jasne určené. Je podrobovaná skúškam, no tie sú pre detského diváka komplikované a nie je jasne stanovená hranica medzi tým čo je dobré a bezpečné a čo nie. Napríklad v rozprávke Nebojsa, je Nebojsa priamo postavený pred úlohu v ktorej sa mu oznámi, čo je zlé a čo presne treba vykonať (nezľaknúť sa a neprosiť o milosť), aby sa všetko navrátilo späť (odliatie princeznej). Elsa je však postavená pred úlohy, ktoré sú napriek vizuálnej stránke, ktorá by pre deti mala byť zrozumiteľnejšia, úplne neisté. Je do nich hodená bez varovania a bez jasne stanovených pravidiel. Neriadi sa tiež pravidlami ako klasický hrdina, ale riadi sa svojimi pocitmi pri rozhodovaní. Táto nejasnosť a porušovanie pravidiel (napríklad nejednoznačná, komplikovaná výhra nad zlom) vyvolali v detskom divákovi aj plač. Ako pozitívum však vnímam aj posun v audio smere a to využite hudby a spevu.
Budúcnosť rozprávky
Rozvoj rozprávok má, ako všetko, svoje pozitíva aj negatíva. Za negatíva považujem napríklad stratu využívania fantázie a rozmýšľania oproti rozprávkam v knižkách. Tiež to, že sa autori snažia robiť rozprávky aj pre dospelého diváka niekedy na úkor pochopenia deja detským divákom. Za pozitívum považujem lepšie zapamätanie si morálneho posolstva vďaka audio-vizuálnej forme. Rovnako ide aj o rozmer pesničiek, ktoré rozvíjajú deti. Aj keď digitálne technológie ponúkajú rôzne vymoženosti a možnosti, nemali by sme zabúdať aj na rozprávky v knižkách, ich sociálny rozmer, ktorý má utužovať vzťah medzi rodičmi a deťmi.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára