No veru, 35 ročný človek by vám odpovedal asi niečo iné ako 25 ročný a o 15 ročnom už ani nehovoriac. „To ja keď som bol malý, stále som sa hral na ihrisku. Nie ako tá dnešná mládež, čo stále len za počítačom sedí. ...“ Túto vetu (s jej rôznymi obmenami ) ste už určite počuli, ak nie sami vyslovili. Niet sa však čomu čudovať, keď ľudia v 80tych rokoch 20. storočia o počítačovej technike ani nesnívali a dnes sa bez nej nezaobídeme.
Určite by bolo zaujímavé spraviť výskum o dnešnej mládeži (ktorá počítač, internet, mobil a podobné veci berie ako hotovú samozrejmosť) a ich vzťahu k počítačovým hrám – čo hrajú, ako dlho a aká je reakcia ich rodičov. No mňa ešte viac zaujímala otázka mojej generácie (narodených v rokoch 1986 až 1988 – povedzme :) ), ktorá je podľa mňa akýmsi medzníkom medzi dvomi úplne odlišnými detskými svetmi. Svetom, kde dominovali fyzické hry (na ihrisku, na korčuliach, na bicykli, na stromoch ...) a svetom, kde zase dominujú psychické hry (kam zaraďujem aj tie počítačové).
Zaujímalo ma, ako veľmi boom počítača a počítačových hier ovplyvnil život detí, ktoré túto formu hry predtým nepoznali, aké hry najviac hrávali a tiež ako sa s touto náhlou a (podľa mňa) veľmi radikálnou zmenou vyrovnávali ich rodičia.
Môjho mini prieskumu sa zúčastnilo 28 respondentov (12 žien a 16 mužov), vo veku od 23 do 25 rokov. Pýtala som sa ich, či počas svojho detstva hrávali počítačové hry. Pod pojmom detstvo som si predstavovala obdobie základnej a strednej školy, kedy sa rodičia ešte intenzívne zaujímajú o to, čo ich dospievajúce dieťa robí vo voľnom čase.
Najčastejšie hrávané hry:
Tu je nefalšovaný zoznam všetkých možných hier, ktoré moja vzorka respondentov v minulosti ale aj dnes hráva. Nájdete si tam aj vy tú svoju?
Od najjednoduchších cez zložitejšie až po tie najprepracovanejšie (nie všetky hry poznám, preto dopredu upozorňujem, že ide len o približné odstupňovanie hier a tiež sa asi ani nedá vytvoriť presný rebríček, keďže väčšina hier má stále lepšie a dokonalejšie nové verzie) : Tetris, Mahjong, Soliter, Míny, Pandorina skrinka (hra obsahovala množstvo iných hier typu puzzle, rôzne hlavolami a pod.) Bomberman, Dyna Blaster, Vlak (niečo ako hadík), Worms, Lemmings, Dave, Jack Jazz Rabbit, Aladdin, Prince of Persia, Leví kráľ, Crash bendicoot, rôzne preteky áut, formúl, Need for speed, FIFA, NHL, Winter games, Lineage, Dota, Heroes, Transport Tycoon, Kolotoče, Age of Empires, Sims, Hospital, Sacred, Diabolo, Dungeon Siege, Tekken, Morrowind, Dark Elf, World of Warcraft, Counter Strike, Command and Conquer, Fallout, Dues Ex, Elder scrolls, Mafia, Unreal Turnament, Quake, Duken Nuken, Sin City, Icewind Dale, Baldurs Gate, Assassins creed, Knights of the old republic, Mass effect ...
Zaujímavé je poznamenať, že ani jednu hru by som nemohla kategorizovať ako čisto dievčenskú či chlapčenskú. Dokonca aj k tým najviac bojovým sa priznalo 5 dievčat, ako k najobľúbenejším a najčastejšie hraným. Jedno dievča (hrajúce Counter Strike - strieľačka) túto skutočnosť zdôvodňuje takto: „Na strednej som bola v triede so samými chlapcami, tak som nemala veľmi na výber...“ Iná dievčina (ktorá zase hráva napríklad World of Warcraft) zase hovorí : „Vždy som si vyberala postavy veľkých svalnatých žien, aby som mohla dať na hubu každému chlapovi.“
Už z tohto malého prieskumu je však vidieť, že ľudia hrajú naozaj všetky typy hier, od tých úplne najjednoduchších cez akčné, arkády až po strategické, adventúry, RPG atď. . Z prieskumu tiež vyplynulo, čo je v podstate aj dosť logické, že v nižšom veku moji respondenti hrávali skôr tie jednoduchšie hry, ktoré okrem iného neboli také náročné ani na čas, čo sa už o tých zložitejších a prepracovanejších hrách s dejovou líniou nedá povedať.
Čas strávený pri počítačových hrách:
Na moje veľké prekvapenie, spomedzi všetkých respondentov sa nenašiel ani jeden taký, ktorý by tomuto (vtedy novému a začínajúcemu) trendu nepodľahol. Pokiaľ sa aj niekto vyjadril, že sa hrával veľmi málo, vždy bol dôvod iný ako samotný nezáujem sa hrať.
Najčastejšie išlo o to, že doma nemali buď vôbec počítač, alebo len naozaj veľmi nízko výkonný. Tieto „znevýhodnenia“, ak to tak môžeme nazvať, však nahrádzali hraním sa počítačových hier u susedky, bratranca či v škole na výpočtovej technike.
Ďalším častým dôvodom bol nedostatok času, keďže mnohí informátori chodili po škole na hokej, tanečnú a pod. . Jedna respondentka však svoju krátkodobú hrateľnosť odôvodnila takto: „Nikdy som nedokázala hrať nejakú hru dlho, lebo ja neznášam a vždy som neznášala, keď prehrávam, alebo neviem prejsť niektorý level. Tak v tej chvíli hru vypínam a nehrám ju aj niekoľko dní.“
Nie všetci moji respondenti však patrili medzi týchto šťastlivcov. Boli totiž aj takí, ktorý úplne prepadli čaru počítačových hier a v niektorých prípadoch sa dokázali v kuse hrať aj niekoľko hodín - od 5 do 12 hodín denne. Tieto extrémne čísla sa im podarili hlavne: 1.) cez víkend 2.) v noci a po 3.) keď rodičia neboli doma.
Čo na to rodičia:
Ako ukazujú odpovede s predošlej časti prieskumu, mojim respondentom sa najlepšie a najdlhšie hralo, keď ich nevideli ich vlastný rodičia. Tí veru voči hrám na počítači (a hlavne tým nekonečným) neboli ľahostajní.
Najčastejším obmedzením, či skôr príkazom bola veľmi účinná motivácia „Najprv si urob úlohy a potom sa môžeš hrať koľko chceš.“ . Jeden informátor spomína: „Keď som sa ešte učil angličtinu, tak sme mali učebný program na počítači. Tak vždy predtým, ako som sa začal hrať, som najprv musel spraviť 10 testov zo slovíčok.“
Tie prísnejšie obmedzenia určovali aj dobu a dĺžku hrania sa na počítači. Niektorí sa mohli hrávať len cez víkend, iní zas len vyhradené dve hodiny denne, alebo ako spomenul jeden z informátorov: „Moji rodičia to mali tak vymyslené, že som sa mohol hrať toľko hodín na počítači, koľko hodín si budem čítať nejakú knihu.“
Ale čo s takými, čo na ne tieto zákazy a príkazy nefungovali? „Mne rodičia zakazovali hrať sa do noci na počítači, tak som sa vždy tváril, že spím a keď zaspali aj oni, zavesil som uterák na dvere, aby nepresvitalo do chodby svetlo z počítača a hral som sa.“ Ďalšia respondentka spomína: „Keď som hrávala World of Warcraft fakt že dlho do noci a rodičia mi to samozrejme zakazovali, tak sa niekoľkokrát stalo, že mi okolo tretej vždy rozospatí vtrhli do izby a vytiahli mi počítať zo zástrčky ...“ Jednu moju respondentku dokonca rodičia, po dlhej hádke, ako sa vyjadrila sama respondentka: „... už nevedeli, čo majú so mnou robiť, taký som mala hysák. “ zamkli do záchoda . Zjavne to s nami rodičia nemali vždy ľahké :).
No predsa len chcem ukončiť tento príspevok aj jedným pozitívnym postojom ku hraniu počítačových hier : „Moji rodičia to nebrali až tak tragicky ... namiesto toho, aby som čumel do telky a vymýval si mozog, som si rozvíjal strategické myslenie ...“
Niečo na tom asi bude, no nezabúdajme, že všetko treba robiť s mierou :).
"Boli totiž aj takí, ktorý úplne prepadli čaru počítačových hier a v niektorých prípadoch sa dokázali v kuse hrať aj niekoľko hodín - od 5 do 12 hodín denne."
OdpovedaťOdstrániťtak zas označiť 5-hodinové hranie za extrém je zvláštne, to je ako keby niekto kto športuje 5 hodín denne alebo pozerá telku bol označený za extrémistu..
inak je škoda, že prieskumu sa zúčastnilo tak málo respondentov, bodlo by aspoň 50 či 100, aby sa mohol z toho utvoriť aspoň aký taký záver.