Machinima 1. časť

Keďže nebolo povedané, že nesmieme obe príspevky venovať jednej téme, považujem to za dovolené. Preto som spracoval krátku (dvojdielnu :-) sériu článkov o machinime, snáď sa mi to bude uznané :-)

V prvej časti sa budem venovať tomu, čo tento fenomén vlastne znamená, a kedy vznikol.

Machinima

Machinima je v podstate vytváranie animovaných filmov v reálnom čase prostredníctvom využívania technológie počítačových hier. Základnou časťou je herný engine, ktorý je vlastne software vytvorený tvorcami PC hier. Engine je základnou zložkou hry, ktorá má na starosti zobrazovanie grafiky, textúr, osvetlenie zobrazované scény, hernú fyziku. Teda chod celej hry ako takej. Za pomoci prostredia a pohybových možností, ktoré hra používateľovi poskytuje, môže hráč natočiť vlastný film, podobne, ako je tomu v klasických hraných filmoch.

Tým pádom sa širokej verejnosti dostal do rúk nástroj lacného a vysokoúčinného spôsobu vytvárania filmov. Inými slovami, vznikol tu veľký potenciál s minimálnymi finančnými nárokmi. Pričom výsledok je determinovaný len predstavivosťou a režisérskymi schopnosťami každého záujemcu. Jediné, čo je zapotreby, je niektorá z bežne dostupných počítačových hier, pričom najčastejšie používané sú RPG hry ( role playing games), alebo strieľačky z pohľadu prvej osoby, teda FPS ( first person shooter). Využité však môžu byť aj iné typy hier, ja som napríklad videl celkom podarené videá z hry GTA San Andreas. Podmienkou hier pre využitie v tomto druhu kinematografie je možnosť aktívne zasahovať do prostredia, v ktorom sa hra odohráva za pomoci editačných nástrojov a modifikácií.

V klasických animovaných filmoch, ako sú napríklad Shrek (Vicky Jenson, Andrew Adamson, 2001), alebo Doba ľadová ( Carlos Saldanha, Chris Wedge, 2002) sa animujú všetky pohyby hercov postupnou animáciou každej časti filmu oddelene, pričom ich digitálne obrazy sú generované na nákladných grafických staniciach. Je samozrejmé, že machinima sa svojou kvalitou nemôže rovnať týmto formátom ani po stránke dejovej línie, ani svojim vzhľadom, avšak cena machinimi je neporovnateľne nižšia ako je tomu s rozpočtom animovaných veľkofilmov. No tento druh kinematografie je len vo svojich začiatkoch, preto je pravdepodobné, že sa bude ďalej kvalitatívne vyvíjať, pričom prekážkou sú najme možnosti 3D grafiky. No ak si porovnáme vzhľad hier z pred desiatich rokov s ich súčasným výzorom, myslím, že machinima ešte len dospeje k svojmu opodstatneniu.

História Machinimi

Machinima vznikla v podstate náhodou, a to začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Jej zrod je spojený s vydaním hry Doom v roku 1993. Túto hru vyvinula spoločnosť Id Software, a jej tvorcami sú John Carmac a John Romero. Doom umožňovala vytvárať záznam hry z pohľadu hráča, pričom takto vzniknutý záznam sa ukladal ako demo súbor. Tento súbor obsahoval informácie o mape, pozícii hráča, nepriateľoch a objektoch v prostredí, teda šlo o komplexné zmapovanie správania sa hráča v určitej časti hry.

„Technicky boli demá z DOOMu vo svojej podstate záznamové súbory s uloženou postupnosťou inštrukcií z pred tým hranej hry, ktoré vyvolané softwarom hry zobrazia hru z rovnakého pohľadu (z prvej osoby) na pôvodného hráča.“

(LOWOOD, Henry. Found Technology: Players as Innovators in the Making of Machinima. The MIT Press.Cambridge 2008. str. 172.)

Vďaka tejto možnosti vzniklo veľmi rýchlo mnoho videí, ktoré ukazovali ako čo najrýchlejšie prejsť hru, alebo ako prejsť náročné časti, nájsť skryté bonusy a tak ďalej.

Ďalším dôležitým rokom je rok 1996. Vtedy prišla na trh nová hra od spoločnosti Id software s názvom Quake. Táto hra bola prvou hrou, ktorá disponovala komplexným trojrozmerným prostredím, pričom umožňovala online hru až 16 hráčov. Tu sa znova opakovala situácia s natáčaním tzv. speedruns a tiež frag movies, čo sú vlastne krátke videá, kde hráči predvádzajú svoje hráčske umenie. Vďaka možnosti online hrania vznikali postupne takzvané klany hráčov, ktoré medzi sebou súperili.

V októbri roku 1996 vzniklo video, ktoré je považované za prvý machinima film. Bolo vytvorené klanom The Rangers Clan, pričom bolo poeticky nazvané Diary of a Camper 8. Pointou je, že hráči nehrajú proti sebe, ale postavy hry sa držia istého hráčmi vytvoreného scenára ako v typickom filme. Zápletka nič moc. Skupina hráčov zabijakov je postupne nivočená jedným camperom ( postava hry, ktorá sa niekam ukryje, a z tohto úkrytu strieľa nepriateľov, ktorí sú v jej okolí). Avšak netreba zúfať, nakoniec jeden hrdina zo zabijakov zastrelí démonického campera a členovia skupiny, ktorí prežili sa idú pozrieť na pokoreného nepriateľa. A tu je pointa filmu. Hľa, mŕtvy camper sa až priveľmi podobá Johnovi Romerovi, ktorý je „zhodou okolností“ designerom Quaku, a jedným z vlastníkov spoločnosti Id software. V skutku nevídaný príbeh.

Čo je však dôležité pre nás, je fakt, že hráči sa správali podľa dopredu vytvoreného scenára. Boli tu dokonca zobrazené dialógy medzi jednotlivými postavami, a príbeh bol podaný z pohľadu nezúčastneného hráča, ktorý sa presúval v prostredí podľa toho, kde sa odohrávala akcia. Táto prvotina odštartovala celú reťaz podobných videí, pričom tak začala éru machinimi bez toho aby si to uvedomila. V tom čase ešte názov machinima samozrejme neexistoval.