Teoretik z oblasti videohier Ian Bogost sa zaujíma o tento aspekt hier. Vymyslel dokonca docela populárnu facebookovskú hru Cow Clicker. Hra je maximálne minimalistická. Jediným cieľom hry je v pravidelných intervaloch klikať na vašu virtuálnu kravu. Môžete kliknúť maximálne raz za 6 hodín a odmenou za to, že na vašu kravu kliknete sú... kliknutia v počítadle kliknutí :) Táto hra je paródiou na známu masovo hranú hru FarmVille, ktorú hrá viac hráčov, ako je počet ľudí zaregistrovaných na sociálnej sieti Twitter. Princípom architektúr oboch týchto hier sú vlastne psychologické triky na človeka, ktoré nútia hráčov aby túto hru neprestali hrať. Tieto triky majú nepredstaviteľne extrémnu účinnosť.
Hra urguje hráčov rôznymi spôsobmi. Môžu to byť súťaže, túžba postúpiť, túžba nadobudnúť nové skúsenosti, mať dobré výsledky v rôznych súťažiach, alebo aj len prostá túžba objaviť, čo príde v hre neskôr. V kontexte hry sú jej vlastné požiadavky primerané presne úrovni našich nadobudnutých skúseností a odmeny, ktoré dostávame prichádzajú často a beztak sú veľmi dobre načasované.
Na druhej strane, tieto aspekty v našom reálnom živote, pri reálnych úlohách nie sú zďaleka takto motivujúco pôsobiace. Odmeny prichádzajú často nezaslúžene, alebo neprichádzajú vôbec, naše skúsenosti často nestačia na kladené požiadavky, alebo práve naopak, veci ktoré robíme často sú pre nás až príliš ľahké a tým pádom - nudné.
Otázka znie, či je možné tieto motivačné prvky z videohier aplikovať aj v reálnom živote. Myslím si, že môžme. Pýtate sa ako?
1) Spoznajte svoju povahu
Zamyslite sa nad žánrami a typmi hier, ktoré hrávate. Pravdepodobne si uvedomíte niekoľko znakov, ktoré majú všetky (alebo väčšina) spoločné. Čo radi robíte? Staviate impériá? Objavujete nové neprebádané krajiny? Strategicky hľadáte suroviny? Cvičíte si taktiku? Riešite hádanky? Máte radi súboje 1 na 1? Tieto veci o vás môžu veľa povedať. Jednak vám napovedia, akou životnou cestou sa máte vybrať. Môžu vám tiež napovedať, akú prácu robíte radi, aj napriek tomu, že vám za ňu nik nezaplatí. Toto sebapoznanie vám pomôže v situáciach, keď musíte učiniť vo svojom živote závažné rozhodnutie. Napovie vám, ktorou cestou sa máte vybrať, v akej úlohe sa budete cítiť prirodzene.
2) Vyberte si, čo spravíte
V hrách ako Grand theft auto alebo Oblivion si môžme dovoliť robiť prakticky hocičo (samozrejme, len v rámci limitov programového kódu a designu). Môžeme si vybrať, čo budeme v hre robiť. Potom je náš cieľ pevne daný a pre postup v hre ho musíme splniť.. V našom reálnom živote nám nikto nehovorí, čo máme robiť. Alebo predsa len...? Keď sa zamestnáte, podriaďujete svoju slobodnú vôľu požiadavkám šéfa, prípadne spoločnosti. "Sprav toto, urob tamto, oprav hento, zaznamenaj hentamto..." Akceptovať prácu je spravidla oveľa ľahšie ako si určiť svoj vlastný cieľ - svoje vlastné úlohy, ktoré spravíme. To by sme sa museli sami rozhliadať po svete, čo je treba spraviť a rozhodnúť, čo naše okolie potrebuje a akú prioritu tomu priradíme. Niet teda divu, že pre väčšinu z nás je akceptácia príkazov zamestnávateľa omnoho jednoduchšou životnou voľbou.
Ak sa zamyslíte nad typom hier, ktoré hrávate, zistíte, či patríte medzi ľudí ktorí len počúvajú niekoho nariadenia, alebo patríte do tej menšiny, ktorá si rada robí čo chce, pretože vie, ako dosiahnuť svoj cieľ. Ak neradi počúvate príkazy nadriadených, nemali by ste váhať a zmeniť svoju životnú cestu na takú, kde ste pánom sami sebe. Verte tomu, že takíto ľudia bývajú úspešnejší a vplyvnejší v spoločnosti a ak si radi robíte, čo chcete, máte veľmi silné predpoklady stať sa jedným z nich.
3) Postavte si vlastné levely, zabezpečte si vlastné odmeny
V dobre spracovanej videohre je vaša úloha vždy miernou výzvou. Na druhej strane v skutočnom živote je ťažké uvedomiť si, že vaša kľudná útulná kancelária pre vás tiež môže byť výzvou. V hrách prichádzajú potešujúce odmeny v perfektných intervaloch, v reálnom živote prichádzajú náhodné odmeny v náhodných intervaloch. Môžme pracovať pre firmu 10 rokov, ale len za minimálnu mzdu. Môžme sa starať 15 rokov o dieťa, ale ten teenager, ktorý z neho vyrástol väčšinou rozhodne nepripomína odmenu. Môžme celý život nejesť mäso a aj tak raz dostaneme infarkt. Na druhej strane môžme denne vyfajčiť 30 cigariet a dožiť sa 110 rokov.
Úspech, zdravie, bohatstvo - všetky 3 majú veľa spoločného s našimi rozhodnutiami, no zároveň majú aj veľa spoločného so silami, ktoré nemôžeme ovplyvniť. Vo všeobecnosti očakávame za naše dobré správanie len dobré výsledky. No bohužiaľ, výnimky nie sú zriedkavé, pretože to, čo si myslíme, že robíme dobre, vlastne vôbec nemusí byť dobre. O tom totiž rozhodujú vplyvy mocnejšie než sme my sami. Túto zložitú vetu zjednoduším na príklade. Povedzme, že celý svoj život jete len čisto biologickú stravu a potom našu planétu zasiahne obrovský meteorit. Otázka znie, či nám ona biostrava pomohla k lepšiemu zdraviu ako majú ostatní. Odpoveď: Ani nie, pretože sú koniec koncov všetci mŕtvi. Moc chytené za vlasy? OK. Tak povedzme, že spomenutý meteorit minie zem o pár stoviek kilometrov, no neskôr sa ukáže, že hnojivá, ktoré používali na produkciu biopotravín boli všetky prudko karcinogénne. Nuž, vaša smola.
Nechcem týmto povedať, že celý život spočíva na náhode a preto by sme sa nemali ani pokúšať zlepšiť naše životy. To nie. Chcem len povedať, že akceptovať názor iných nám môže zničiť život rovnako rýchlo ako vlastné nezodpovedné správanie. Toto je to, prečo by sme sa mali zamyslieť nad nami samotnými a na základe nezávislej a sebakritickej analýzy si vybrať svoju cestu životom, ktorá nebude príliš zložitá, no ani príliš jednoduchá - vytvoriť si svoj vlastný level.
Rovnako dôležité sú aj odmeny, ktoré si udelíme za prechádzanie týmto našim levelom. Pomôže nám to udržať sa motivovanými na dlhej ceste za našimi najvyššími a najambicióznejšími snami. Pretože okolie nás neodmení za to, že už sme "niekde na polceste za našim snom". Preto by sme si sami mali definovať akési vlastné check-pointy, ktoré keď dosiahneme, tak sa odmeníme. Naše okolie to nespraví a popri tom je z hier známe, že práve pravidelná odmena je významný a nepredstaviteľne účinný motivačný prostriedok.
Na záver je snáď len na mieste dodať, že ak strávime mnoho času vo svete videohier, kde kontrolujeme nášho hrdinu a hráme sa na boha z nás môže spraviť arogantných a necitlivých ľudí, no na druhej strane nám to aj môže pomôcť vyvinúť si zmysel pre vycítenie toho, čo je v živote dôležité, či je to dosiahnuteľné a ak áno, tak ako. Ak človek trávi za videohrami príliš veľa času, môže to tiež značiť, že jeho reálny život jednoducho nie je pre neho príliš motivujúci alebo stimulujúci. Možno nemá jasný cieľ, možno práca ktorú robí je pre neho príliš ľahká a nudná, a možno práve naopak - jeho ciele sú vysoké a nedosiahnuteľné. Jednoducho povedané, hrdina s ktorým "hrá" ten svoj život sa príliš odlíšil od toho, čím onen človek v skutočnosti je.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára