Child of Eden
Vo svojom príspevku som
sa rozhodla priblížiť čitateľom hru s názvom Child of Eden, hlavne cez hernú
konzolu Xbox360, ako médium, ktoré prinúti človeka zabudnúť. Ja osobne túto hru
vlastním a hrám. Nie je to celkom úplne klasická „strieľačka“, kedy má váš
nepriateľ humanoidnú formu a podobu, nevolíte si avatara, neplníte žiadne
úlohy, máte len jeden cieľ. Nenachádzate sa v reálnom svete ani jemu podobnom. Ste
vo virtuálnych imaginárnych svetoch. Je to pre vás forma relaxu, úniku. Strácate
pojem o čase, hodiny bežia, ale vám to tak nepríde. Je to fascinujúca hra nielen
pre hráča, ale aj pre pozorovateľa. Ste vytrhnutý z každodennej reality a máte
možnosť vykonať hrdinský čin, ktorý je dôležitý nielen pre vás kvôli vašej
hrdosti, ale aj pre svet (ten imaginárny samozrejme!).
Tetsuya Mizuguchi |
Hra Child of Eden je
akčná hra, ktorú vytvoril Tetsuya Mizuguchi.
Bola vyvinutá spoločnosťou Q
Entertainment a publikoval ju Ubisoft. Bola jednou z prvých hier pre hernú konzolu
Xbox360 s podporou pre Kinect. Podporuje Xbox360 , PlayStation3 a je kompatibilná
aj s Microsoft Kinect a PlaystationMove. Bola vytvorená ako prológ ku hre Rez,
ktorú Mizuguchi vydal už predtým.
Na trh bola uvádzaná v
rôznych krajinách už od 14.júna 2011 najskôr pre konzolu Xbox360, neskôr od
27.septembra 2011 aj pre PlayStation3. Rozširovala sa zo Severnej Ameriky cez
Austráliu, Európu a 6.októbra vyšla napokon aj v Japonsku.
Hra sa dá ovládať
nielen prostredníctvom Kinectu a teda pohybmi tela, ale aj štandardnými
ovládačmi konzoly, ktoré zážitok z hry sprostredkúvajú cez silnú vibračnú
odozvu (môj osobný zážitok však viac zastáva hranie pomocou Kinectu, nakoľko to
viac umocňuje zážitok z hry a priamejšiu kontrolu).
Hra samotná je veľmi
dynamická. Je to akýsi pokus o syntézu integrujúcu zvuk (hudba od Genki Rockets),
víziu a dotyk to jednej jedinej skúsenosti. Príbeh sa ovíja okolo osudu dievčaťa
menom Lumi.
Lumi bola prvý človek,
ktorý sa narodil vo vesmíre 11.9.2019 na
palube Medzinárodnej vesmírnej stanice. Počas svojho života snívala o návšteve
zeme a svoje pocity vkladala do piesní, ktoré posielala ľuďom na planéte. Po jej
smrti konzervovali jej telo a jej spomienky boli zaznamenané a archivované. Príbeh
zaznamenáva pokrok ľudstva v prieskume vesmíru a vo vytvorení univerzálneho a
širokého internetového systému Eden.
Eden je popisovaný ako prameň vedomostí
všetkých tých, ktorí nikdy nevkročili na zem, obsahuje všetky histórie a
poznania ľudstva.
Do 23.storočia sa vedci pokúšajú vytvoriť na základe
archivovaných spomienok osobu, snažia sa oživiť Lumi v experimente s názvom Projekt
Lumi. Túto osobu privedú do Edenu, kde je napadnutá neznámym počítačovým vírusom.
Cieľom hráča je
zachrániť projekt Lumi, ktorý ešte celkom nebol dokončený, pretože mu v tom
zabránil útok vírusu. Ak sa projekt dokončí, bude schopný reprodukovať ľudskú
osobu v Edene (jej spomienky by sa preniesli do virtuálneho tela, čo trochu
pripomína námet zo seriálu Caprica).
Hra má päť úrovní,
ktoré sa nazývajú Archív a každý má
inú vizuálnu podobu. Tieto úrovne majú pomenovania: Matrix, Evolution, Beauty, Passion a Journey.
Možno sa zdá, že počet
levelov je nízky. Hra však podporuje možnosť zvyšovania obtiažnosti a vyžaduje
opakovanie odomykanie Archívov a
zbieranie rôznych predmetov. Opakovanie levelov samozrejme zvyšuje aj celkové
skóre hráča, ktorý sa lepší pri čistení plochy od nepriateľov.
Child of Eden neponúka
možnosť multiplayer, ale konzola Xbox360 s prístupom na internet ponúka online
rebríčky hráčov.
Child of Eden sa
stretla s pozitívnou kritikou a GameSpot jej udelila ceny „Best Motion Sensor Game“ „Best Rhythm
Game“. Titul tiež dostal nomináciu na „Best New IP“ a „Best Music
Game“ od GameTrailers. Je označovaná ako odvážny
umelecký experiment, ktorý je zábavný, prístupný a pohlcujúci.
Podľa NPD Group sa z
hry počas prvého mesiaca od uvedenia na trh predalo okolo 34 tisíc kusov pre
konzolu Xbox360.
Hranie Child of Eden je
hotová bomba na zmysly. Zvuk, pohyb, farby. Táto hra sa v skutočnosti nehrá,
táto hra sa prežíva.
Pohlavie hráča nehrá
žiadnu úlohu. Nevolíte si avatara ani nič podobné. Vaša podoba sa tam vôbec
nezobrazuje (maximálne váš obrys, ak vás senzor upozorňuje, že hru príliš
prežívate a ste mimo hracej plochy, ktorú sníma). Vašou úlohou je zachrániť
Lumi a očistiť Eden od vírusu, ktorý všetko napáda.
Prvou je takzvaný rapid-fire, ktorý je znázornený ako
ružový zameriavač. Jeho výhodou je neustála palebná sila na nepriateľov, no
menej presné zameriavanie.
Ak je hra príliš
hektická a nepriatelia sa roja čím ďalej tým viac, je načase použiť euphoriu, ktorá vyčistí zorné pole od
všetkých nepriateľov. Euphoria má
však nevýhodu, že ju nemôžete používať neustále, pretože podobne ako životy, aj
ona sa neustále míňa a musíte ju hľadať, čo je niekedy v toľkých vizuálnych
vnemoch problematické a môže ich ľahko prehliadnuť.
Tlesknutie vám ponúka
možnosť zmeny zbraní.
Pri hraní cez pohybový
senzor hýbete hlavne rukami (tlieskanie, zameriavanie, streľba, vypúšťanie
rakiet pri octa-lock, zdvihnutie rúk
pri euphorii), ale to hráčovi nebráni
hýbať sa viac aj celým telom. Hráč je totiž opojený pocitom priamej účasti a
moci. Neuvedomuje si, že je limitovaný programom, ktorý je presne stanovený a
nalinkovaný. Prípadnú neželanú odozvu pripisuje (ne)citlivosti pohybového
senzora.
Child of Eden je naozaj veľmi emotívna hra. Hráč má okrem iného pocit,
že jeho pohyby priamo ovplyvňujú hudbu a zvukové efekty na pozadí. Každý level
sa stupňuje a je zakončený finálnou bitkou, ktorá je prešpikovaná vizuálnymi
efektmi- rýchla zmena tvaru nepriateľa, labyrint, tvory podobné fénixovi,
veľrybe a podobne, ktoré sa rýchlo pohybujú, útočia na vás, bránia sa.
Stupňuje
sa aj vaše vnútorné napätie. Ani si to neuvedomíte, ale akonáhle úspešne
ukončíte level a spustíte ruky, uvedomíte si, aký napätý ste boli celý čas.
Hra si hráča totiž úplne podmaní. Vtiahne ho do deja a on prestane vnímať čas
aj priestor okolo seba. Čím lepšiu techniku máte k dispozícii, čím väčšiu
uhlopriečku televízora, čím kvalitnejší obraz a zvuk, tým viac ste hrou uchvátený.
Snažíte sa nielen
zachrániť projekt Lumi, ale snažíte sa aj prežiť útoky. Nikdy totiž neviete,
odkiaľ sa na vás vyrúti nepriateľ, či bude po vás strieľať alebo nie. Pri takomto
pohltení a prežívaní preto vôbec nie je čudné, ak máte na druhý deň problém
kvôli svalovici na rukách zdvihnúť k ústam pohár vody. Niekedy sa dokonca
bojíte aj žmurknúť, aby ste niečo neprehliadli.
Pri tejto hre možno
nejde ani tak o súťaživosť dosiahnuť čo najväčšie skóre (aspoň pre mňa to
nebolo to primárne), ale úspešne zakončiť misiu, level. Vašou túžbou bolo
prežiť. Úspešne prežiť.
Po hre nesiahne každý a
jeden hráč (napríklad môj brat ju hrať nechce), nie každý ju chce a pripadá mu
atraktívna (čo je pochopiteľné, veď ľudia sú rôzni), ale ak máte zmysel pre
estetiku a fantáziu, ak chcete zažiť niečo nové a iné vyskúšate ju.
Bezpečné hrdinstvo,
pocit zadosťučinenia, akcia, relax, dynamika, záchrana, ohrozenie, farby,
hudba, život, smrť, zbrane, príbeh, moc, strach, radosť, emócie... To je to, čo hra
ponúka. Absolútny zmyslový únik z reality.
Zdroje:
Vlastná skúsenosť
http://www.gamespot.com/child-of-eden/
http://www.metacritic.com/game/xbox-360/child-of-eden
http://www.sector.sk/recenzia/29394/child-of-eden.htm
0 komentárov:
Zverejnenie komentára