Tretí z týchto aktov sa odohráva v oblasti nazývanej Kurast (mesto vo väčšej geografickej oblasti nazývanej Kehjistan). Jedná sa o džungľovitú oblasť, ktorá po druhom akte pôsobí sprvoti osviežujúco, keďže druhý akt sa odohrával v suchej púšti, čoskoro ale hráč zistí, že aj tu sa ho nepriatelia snažia rôznorodým spôsobom pripraviť o život. Títo nepriatelia sú napríklad rôzne potvory z močiarov (rôzny obrovský hmyz, prerastené žaby, a pod.), malé domorodé obyvateľstvo (nazývaní „Fetish“, útočia zblízka sekerkami alebo oštepmi, strieľajú jedovaté šípky cez dychovú trubičku, a majú aj svojich šamanov, ktorí radí vydychujú ohnivé kužele, ale aj oživujú „obyčajných“ Fetishov). Neskôr sa tu vyskytujú aj členovia padlého paladinského rádu Zakarum, ktorí boli nakazení hnevom Mephista (hlavného zloducha tohto aktu, ktorému na konci aktu treba ukázať, že kto je tu boss).
Práve tento akt je zaujímavý tým, že bol značne inšpirovaný kultúrou starých Mayov. Mayská civilizácia existovala na územiach dnešných štátov Guatemala, Belize, Honduras a Mexiko približne od roku 2500 p.n.l. do 16. storočia n.l., keď nastala španielska kolonizácia. Viacero prvkov z tejto civilizácie, prevažne z tzv. klasického obdobia mayskej kultúry (250 p.n.l. až 900 n.l.) je možné v Diablo II nájsť.
 |
| Mapa oblasti civilizácie starých Mayov. |
Za prvý hlavný prvok inšpirácie je samotné geografické prevedenie, ktoré je džungľovité a pripomína prales. Hráč sa musí takmer až predierať vlhkými oblasťami a rôznymi močiarmi. Tu ale treba pripomenúť, že oblasť starých Mayov zahŕňala aj vysočiny.
 |
 |
| Typická vegetácia v treťom akte Diablo II. | Vegetácia v oblasti civilizácie starých Mayov. |
Za druhý hlavný prvok inšpirácie je samotná architektúra, ktorá je prevažne kamenná a obsahuje rôzne stupňovité pyramídy. Hneď počiatočná lokácia, Kurast Docks (čiže prístav mesta Kurast), ktorá tvorí aj mesto a bezpečné miesto pre hráča, obsahuje v centre výraznú pyramídu. Táto pyramída je neskôr aj súčasťou úlohy pre hráča, kde po splnení úlohy pyramída pôsobí ako „vysielač“ pre obrannú bariéru proti nepriateľom. Táto pyramída pripomína pyramídu z Tikalu, známeho mesta starých Mayov (dnešná Guatemala). Neskôr sa hráč dostane do ďalších lokácií Kurastu, kde prevláda podobný duch kamenných stavieb. Za zmienku stojí aj predposledná časť Travincal, ktorá je aj duchovným centrom rádu Zakarum. Predtým bola ale centrom pôvodného domorodého náboženstva, nazývaného Skatsim (alebo aj Skatsimi).
 |
 |
| Pyramída v meste tretieho aktu Diablo II. | Pyramída v staromayskom meste Tikal. |
Práve výskyt konfliktu medzi týmto pôvodným domorodým náboženstvom Skatsim a monoteistického náboženstva rádu Zakarum je zaujímavým prvkom. Pripomína totiž šírenie kresťanstva španielskymi kolonizátormi, ktoré prebiehalo od 16. storočia medzi Maymi a bolo značne násilné. V hre je Skatsim vykreslené ako náboženstvo, ktoré chce Zakarum potlačiť. Viacero domorodých obyvateľov konvertovalo, nie ale všetci. Zakarum následne postavili svoje centrum do pôvodného centra Skatsim, kde pôvodne prebiehali ich rituály (aj krvavé a ľudské), do spomínaného Travincalu. Tu rituály zakázali a vytlačili ich nasledovateľov, ktorí sú následne v hre prezentovaní ako spomínaní Fetishi, ktorých hráč musí zabíjať, keďže v zlobe (jednak z danej situácie, ale aj v zlobe šíriacej sa od Mephista) a nepochopení útočia aj na hráča. Z herného princípu teda tvoria „iba“ ďalších nepriateľov. Zakarum boli následne nakazení taktiež Mephistom a začali ničiť všetko živé, takže hráč sa musí vysporiadať i s nimi.
Hráč sa môže zhovárať s viacerými NPC-čkami, ktoré sú viac naklonené viere Skatsim. Ich nevôľa voči Zakarum je jednak aj kvôli ich skazenosti Mephistom, po ďalšom zhováraní ale hráč môže zistiť, že aj predtým boli skeptický voči Zakarum, vzhľadom na ich silu ale nechceli priveľmi vzdorovať. Výnimkou je azda Ormus, ktorý pretrval ako šaman Skatsim aj počas nátlaku Zakarum, aj keď veľa o tom nepovie.
Zaujímavosťou je aj úloha Lam Essen’s Tome, ktorá sa zaoberá nájdením istej knihy „čiernej mágie“. Túto knihu skonfiškovali Zakarum ako diablovo dielo a uchovali ho v niektorom z chrámov. Hráč ma za úlohu nájsť túto knihu a potom dostane odmenu. Tento kontext pripomína prenasledovanie a pálenie mayských kódexov. Tieto boli v procese pokresťančovania označované taktiež ako diablovo dielo. Žiaľ, naozaj ich pomerne úspešne aj pálili a dodnes sa ich teda zachovalo len zopár (tri kódexy, niekde sa spomína aj štvrtý, ale je pomerne sporný). V hre po nájdení tejto knihy Necromancer („temnejšia“ postava) utrúsi, že z knihy by sa mohol veľa naučiť, ale napríklad Paladin (bojovník „Svetla“) povie, že je dobré, že kniha nepadla do rúk nepriateľa a že je opäť v bezpečí.
Samotný Paladin, povolanie a postava, za ktorú hráč môže hrať, pochádza z Kurastu. Preto je aj jeho pokožka tmavšej farby (aj u iných NPC-čiek z Kurastu), podobne ako u Mayov. Nepatrí ale k Zakarum, ktorých opustil práve pre ich skazenosť. V hre Diablo III (2012) je následne postava Witch Doctor, ktorý je nasledovníkom Skatsim a je tiež z tejto oblasti. Čiže môžeme povedať, že s Paladinom z Diablo II sú si etnicky podobní či až totožní. Paladin ale konvertoval na vieru monoteistickú, kdežto Witch Doctor ostal pri svojej domorodej viere. V Diablo III sú už Fetishi prezentovaní ako pomocníci, ktorých si môže Witch Doctor vyvolať, a preto sú už na strane hráča a nie ako nepriatelia. Witch Doctor ovláda rôznu mágiu a rituály viery Skatsim, pracuje aj s rôznymi záhrobnými stvoreniami (napríklad zombie psami, či Gargantuanom).
Pri návrhu hier sa používajú rôzne inšpirácie z reálneho sveta a inšpirácia Maymi v hre Diablo II je zaujímavým počinom. Niekto by síce mohol namietať, že prevedenie je naozaj jednoduché a Mayovia majú toho na ponuku viac zo svojej kultúry, to už ale je hlavne na tvorcoch hier, do akej miery sa nechajú inšpirovať. Osobne považujem použité prvky z mayskej kultúry v Diablo II za príjemné spestrenie herného sveta.
