Milujem Total War.
Celá strategická séria, všetky diely, ktoré som hral (nemal som tú česť so
Shogun alebo Atilla) ma vždy bavili a dali mi desiatky hodín zábavy.
A neraz mi napadlo, že takto nás mali učiť dejiny Rímskej ríše, stredovek,
Napoleonské vojny alebo vlastne čokoľvek. Veď v učebniciach sme mali
pramálo ilustrácií a na dokumentárne filmy nebol čas. Nesnažili sa nám ukázať
ako sa bojovalo. Bitka pri Waterloo sa proste stala, Francúzi prehrali. Nepovedali
nám, že Wellington ukryl vojakov za násyp, predstieral ústup a keď
Napoleonova Stará garda išla do útoku, Briti sa vynorili zo zeme
a zničujúcou salvou zmietli elitu francúzskej armády na ústup.
Mňa vždy zaujímala
história. Čítal som množstvo kníh, videl veľa dokumentov, či historických
filmov. O hrách nehovoriac. A tak som si na rozdiel od väčšiny
spolužiakov na základnej škole, či gymnáziu vedel predstaviť, ako vyzerala
mušketa, ako vyzerali Rímsky vojaci ako asi prebiehal boj v stredoveku.
A to ma privádza k pôvodnej myšlienke: Total War by mala mať okrem
iných nálepiek aj štítok Vzdelávacia hra.
Áno ja viem. Je
veľmi veľa hier ktoré podobné veci učia, aj mnohé ďalšie. Veď existujú štúdiá,
ktorá sa venujú vyslovene vzdelávacím hrám pre deti. Nehovoriac o desiatkach
a desiatkach ďalších hier, ktoré to či ono naučia. A toho už ani
nespomínam vedecky dokázané pozitívne vplyvy, ktoré má každá hra: ako zlepšenie
postrehu, reflexov, koordinácie ruky a oka, zlepšenie analytického
myslenia a podobne. Nie, chcem sa venovať výhradne poznatkom, faktom,
údajom a len jedinej sérii hier a to Total War. Koniec koncov, chcem
napísať článok, nie encyklopédiu.
Moja láska
k tomuto franchisu začala dielom Napoleon Total War. Už predtým som hral
veľa stratégií a bavili ma. TW som vnímal ako vyššiu métu. Koniec koncov,
niektoré hry nevyžadujú ktovie-aké strategické zmýšľanie, pomerne dosť ich je
dosť primitívnych, stačí poslať bambilión pešiakov do bitky a skôr či
neskôr človek vyhrá. Total War takto nefunguje. Človek musí do myslenia zapojiť
mnohé faktory: terén, výzbroj, skúsenosti jednotiek, počasie i podnebie.
Čísla nehrajú veľkú rolu. Dobre rozmiestnená tisícka rímskych legionárov dokáže
hravo poraziť štvornásobnú prevahu barbarských bojovníkov.
Tak som sa dostal
k Napoleonovi, hľadal som ďalšie výzvy. A keďže práve túto éru som
mal veľmi rád, bola to prvá hra, ktorú som zo série okúsil. Vrátil som sa aj
k predchádzajúcim obdobiam, ale Napoleon ma bavil najviac. Takisto aj
Empire, kde hráč viedol mocnosť v 18. storočí. Akurát ma štvalo, že som
chcel ponúknuť mier takmer zničenému protivníkovi, aby fungoval ako nárazníková
zóna medzi mnou a ďalšou superveľmocou. Vysmiali ma a mier by
podpísali iba ak by som im vyplatil neuveriteľnú sumu. (samozrejme, že som
odmietol ukázal pomyslený prostredník a vygumoval ich z mapy) Diplomatický
systém ešte vtedy nebol na najvyššej úrovni, takže aj mini štátik bez vojska
a bez kapitálu si mohol dovoliť papuľovať mne a mojim dvanástim
armádam, ktoré by ho mohli zrovnať zo zemou už len dupotom nôh.
No
a v poslednej dobe som najviac uchvátený Rome II. Osobne som bol
trochu sklamaný ohlásením tohto dielu. Vzhľadom na časovú postupnosť hier som
očakával, že sa dostaneme k prvej svetovej vojne a modernej ére.
Systém všetkých dielov značky Total War si totiž vyžadoval historické obdobie,
v ktorom by proti sebe stálo viacero nepriateľských strán, najlepšie ak
mocností. Bol som zvedavý, ako sa vývojári popasujú s novými technológiami
ako ponorky, lietadlá, ďalekonosné delostrelectvo a chemické zbrane.
Zaujímalo ma ako tieto nové faktory zahrnú do systému boja. Preto ma trochu
sklamal návrat do antiky, ale veľmi rýchlo sa tento pocit stratil. Rímska Ríša
ma totiž fascinovala už ako malého. Najmä ich armáda. Vysoko organizovaný,
dobre premazaný stroj, ktorý možno poraziť iba obrovskou presilou.
V novom diely
zdokonalili diplomaciu, obchod, vzťahy s inými štátmi a kultúrami,
o systéme boja a grafickom vzhľade nehovoriac. Ale poďme sa rozprávať
o vzdelávacej stránke hry. Čo nás môže naučiť Total War? Aby som mohol
lepšie ilustrovať, budem rozprávať iba o Rome II.
V hre môžete
hrať za viacero kultúr. Na hernej mape, ktorá pokrýva väčšinu Európy, sever
Afriky, Malú Áziu a Blízky východ je však omnoho väčšie množstvo drobných,
menších štátov. Niektorí sa na vás nemusia pozerať prívetivo, vzhľadom na
historické spory alebo odlišné náboženstvo. Hráč sa zákonite musí naučiť aspoň
základy histórie toho obdobia. Ani ten najväčší ignorant nemôže prejsť hrou bez
toho aby sa nenaučil kto bol s kým vo vojne a aby si nezapamätal
aspoň niektoré mená. Samotná mapa môže pomôcť chápať aj vzhľad súčasného sveta.
Môžeme lepšie pochopiť, prečo sa na juhu Talianska človek tak úplne nestratí
ani s gréčtinou, prečo bolo takým úžasným činom, že Hanibal prešiel Alpy.
Mapy v učebniciach bývajú zväčša dosť neprehľadné, keďže sa na nich
pokúšajú zobraziť priebeh niekoľkých storočí. Tu je to prehľadnejšie,
plastickejšie. Hráč sa sám môže pokúsiť prejsť po hanibalových stopách cez
Španielsko, zasnežené hory a pokúsiť sa vpadnúť do Ríma. Ďalšou peknou
časťou mapy je rozdelenie na regióny. Všetky majú historické názvy, aké im
ponechali Rimania. Mnohé tieto názvy pretrvali dodnes a tak sa môžeme
dozvedieť, prečo sa Panónska nížina nazýva Panónska.
Niečo
o kultúre a architektúre. Diplomacia vás núti naučiť sa, že barbarské
národy nemajú veľmi v láske Rímskych bohov. Naopak Gréci a helénske
národy si skôr podajú ruku s hráčom (ak samozrejme hrá za Rimanov). Na
bojisku sa dá priblížiť do detailných rozmerov na čokoľvek chcete a tak sa
môžete pozerať obyvateľom do okien. Doslova. Kým sa vaši vojaci presunú
z bodu A do bodu B, môžete zatiaľ pozorovať budovy, trhoviská, cesty,
hradby. Samozrejme, tie sú pre každý národ iné. Preto hra pekne ilustruje
a dopĺňa predstavu o vzhľade antických miest i obydlí Germánov,
Galov, či iných národov.
Keď už som pri tom
priblížení, ak máte problémy predstaviť si vzhľad Rímskych legionárov (v našej
učebnici dejepisu bol iba jeden obrázok aj ten sa viazal iba k jednému
obdobiu ríše) zahrajte si. Priblížte si obraz a dívajte sa do tváre vašich
vojakov. Môžete dokonca počuť aj ich reptanie či poznámky k prostrediu,
počasiu alebo nepriateľovi. Môžete si pozrieť ich výzbroj, brnenie, vlajky.
A na rozdiel od učebnice, vy vidíte všetkých vojakov. Koniec koncov vojsko
má veľa zložiek a v priebehu histórie sa menilo vplyvom reforiem, či
technického pokroku. Vy vidíte všetkých: lukostrelcov, ťažkú i ľahkú
pechotu, obliehacie zbrane, jazdu... To isté platí o nepriateľovi.
Dokonale to dotvára chápanie o tom ako sa kedysi bojovalo. A ak
chcete, môžete sa dívať priamo na boj. Sledujte detailne zblízka ako vyzeral
zápas muža proti mužovi, techniky boja mečom a štítom, sledujte ako dážď
šípov a oštepov padá na hlavy nepriateľa alebo devastujúci účinok aký má 60
jazdcov v plnej rýchlosti, keď vrazia do chrbta postupujúcich jednotiek. A tak
isto môžete pozorovať boj na mori. Ako spolu bojovali lode v staroveku, to
nás tuším v škole neučili vôbec.
Tieto prvky sú
spoločné pre všetky hry Total War. Tak ak vás zaujíma výzor kanónov z 18.
storočia, uniformy britských námorníkov, vzhľad vyrovnaných šíkov rytierov,
alebo ako vyzerali plachetnice či grécke galéry, zahrajte si niektorú
z hier Total War. Pomôže vám to chápať históriu, lepšie sa orientovať
v chaotickej spleti rokov a názvov. Veď skôr si niečo zapamätáte, ak
si to v hlave spojíte s obrazom a ešte lepšie ak so zážitkom. Je
skvelé pozorovať, ako Napoleon v Severnom Taliansku mení bandu bosých, zle
nakŕmených a vyzbrojených vojakov v mocnú armádu, ktorá dobije
Európu. Ešte lepšie je zažiť to na vlastnej koži. Učenie hrou nás učí už Komenský.
Tak prečo nie aj počítačovou hrou?
Obrázky: screenshoty autora z hry Total War: Rome II
0 komentárov:
Zverejnenie komentára