• KEM
  • Subcribe to Our RSS Feed

štvrtok 14. decembra 2017

Hellblade: Senua´s sacrifice - Zobrazenie Psychózy a Severskej mytológie

13:26 // by Unknown // // No comments

Hellblade: Senua's Sacrifice


Je to najnovší projekt štúdia Ninja Theory, ktorý bol vydaný 8. augusta. 2017. Ide o psychologickú, hororovú, akčno-dobrodružnú hru, vytvorenú pre Microsoft Windows and PlayStation 4.


Hlavnou myšlienkou hry je príbeh keltskej bojovníčky, Senui, ktorá sa vydáva na náročnú a nebezpečnú cestu do vikingského podsvetia, aby zachránila dušu svojho mŕtveho milenca. V skutočnosti však ide o veľmi osobnú cestu. Podsvetie, ktorým Senua prechádza je zároveň manifestáciou jej myšlienok a vnímania reality, ovplyvnených psychózou.

Hellblade: Senua's psychosis

Hlavná hrdinka počas svojej cesty zažíva časté halucinácie a bludy, ktoré sú príznakmi psychózy. Senua bola odjakživa odlišná a vnímala svet inak než ostatný. No po tom čo Vikingský nájazdníci vyvraždili jej kmeň a obetovali jej milovaného Dilliona svojim bohom,  prežila traumu, ktorá zhoršila jej psychický stav. Senua následne stratila kontakt s realitou a okolitým svetom. Dalo by sa povedať, že to bolo akýmsi spúšťačom jej psychózy.

Senua našla mŕtveho Dilliona, ktorého obetovali Vikingovia svojim bohom.

Tameem Antoniades a jeho tím spočiatku koncipovali hru ako "realistickú hru pre dospelých, s nádychom fantasy". Pôvodným plánom síce bolo vytvoriť svet centralizovaný do mysle hlavnej postavy, no jej duševná choroba mala byť skôr vedľajším prvkom hry. Tím sa však neskôr rozhodol pozmeniť plán a zamerať sa na zvýšenie povedomia o psychických poruchách ako je napríklad psychóza. Antoniades uviedol: "Je ľahké vidieť bolesť a utrpenie spôsobené fyzickými chorobami alebo fyzickou traumou, nie je však také ľahké vidieť duševné utrpenie alebo traumu či ťažké duševné ochorenie všeobecne.“
Pri tvorbe hry, tvorcovia spolupracovali s rôznymi odborníkmi v oblasti psychológie ako napríklad s profesorom Paulom Fletcherom z Cambridgeskej univerzity. Spoluprácu poskytla aj nezisková organizácia Wellcome Trust, od ktorej štúdio získalo nie len finančné prostriedky na vývoj hry, ale taktiež pomoc pri zobrazovaní duševných ochorení. Poskytla im totiž možnosť dostať sa do priameho styku s ľuďmi, ktorí trpia psychózou. Antoniades priznal, že ho zaujal príbeh jedného dievčaťa „...ktoré musí žiť s agresívnym hlasom, ktorý na ňu neustále kričí a búcha na jej dvere a steny 24 hodín denne. To je niekto, kto často vidí telá visiace v miestnosti, tak skutočné, že sa ich niekedy pokúša zachrániť." V hre môžeme vidieť viacero prvkov inšpirovaných týmto príbehom. Na základe osobných skúseností týchto ľudí sa vývojári pokúšali do hry vložiť rôzne prvky tejto poruchy tak, aby zodpovedali opisom, ktoré im poskytli.

Scéna z hry, kde Senua vidí strom pri, ktorom sa prvý raz stretla s Dillionom, no sú na ňom zavesené mŕtve telá.


V hre môžeme vidieť, či presnejšie zažiť viacero symptómov psychózy. Jedným z prejavov tejto poruchy sú zvukové, či takzvané hlasové halucinácie, kedy daný človek počuje hlas alebo hlasy, ktoré k nemu často prehovárajú. Tento prvok môžeme vidieť aj v hre. Senua počuje hlasy, ktoré reagujú na rôzne podnety a občas sa zdá že ich povaha sa mení v závislosti od situácie. Niekedy sú voči Senui kritické, inokedy zase priateľské a nápomocné. Ďalším prejavom psychózy sú vizuálne halucinácie, ktoré môžu mať rôznorodý charakter. Daná osoba môže vidieť predmety, osoby či javy, ktoré však nie sú skutočné. Aj tento prvok sa objavil v hre a hrá v nej dôležitú úlohu. V Senuinom prípade ide napríklad o halucinácie ako drobné zmeny v okolitom prostredí, kedy sa môže zdať, že sa stromy či iné predmety o kúsok pohli alebo môžeme v hre vidieť skryté symboly v odrazoch, tieňoch alebo tvaroch v okolitej krajine. Taktiež môžeme z určitých uhlov pohľadu či konkrétnych miest vidieť veci, ktoré sme predtým nevideli, ako napríklad priechody, rôzne predmety a podobne. Senua tiež často vidí halucinácie vo forme svetiel, často ide o symboly, ktoré žiaria všade naokolo. Niektorý ľudia trpiaci touto poruchou tvrdia, že svet okolo nich sa niekedy javí ako kaleidoskop. Okrem toho sa „realita“ prelína nie len so Senuinými predstavami, ale aj so zábleskami jej minulosti, čo nám v hre aspoň čiastočne pomáha pochopiť jej príbeh.

Cieľom tohto projektu bolo vytvoriť čo najpresvedčivejší a najrealistickejší obraz toho, ako ľudia trpiaci psychózou, ale aj inými psychickými poruchami vnímajú svet.

Kelti a Vikingovia

V hre môžeme nájsť mnoho prvkov z oboch kultúr. Čo sa Keltov týka, postava Senui bola inšpirovaná Icenskou kráľovnou a bojovníčkou Boudicou zatiaľ čo jej meno novo-objavenou keltskou bohyňou menom Senuna. Tvorcovia hry však čerpali inšpiráciu najmä z jedného keltského kmeňa, Piktov. Toto meno dostali od rimanov a dalo by sa to preložiť ako „pomaľovaní“. To môžeme vidieť aj na samotnom vzhľade postavy. Senua má na tele tiež namaľované rôzne ornamenty modrou farbou čo bolo pre tento kmeň typické. Senuine oblečenie bolo rovnako inšpirované piktskou kultúrou. Piktovia boli inšpiráciou aj pre tragickú udalosť a dôvod Senuinej výpravy. Rimania dlho nedokázali poraziť Piktov, no koncom 8. storočia sa to podarilo Vikingom. Existuje domnienka, že Vikingovia často obetovávali vodcov porazených kmeňov svojim bohom. Práve tento motív sa režisér hry Tameem Antoniades rozhodol použiť ako dôvod Senuinej traumy, obetovanie Dilliona vikingským bohom.






Týmto sa dostávame k ďalšiemu prvku, ktorý odráža keltskú kultúru a je zároveň ústredným prvkom hry. Ide o hlavu Senuinho milenca Dilliona, ktorú Senua nosí pripevnenú na opasku. V keltskej kultúre mala hlava kultový význam. Bola považovaná za centrum ľudského tela a miesto kde prebýva ľudská duša. Táto symbolika súvisí so Senuinim pokusom zachrániť jeho dušu.

Senua sa po prvý raz stretáva s Druthom



Za zmienku stojí aj Senuin radca Druth, ktorý ju na jej ceste podsvetím sprevádza. Jeho postava bola založená na skutočnej osobe, írskom keltovi menom Finden, ktorý žil niekedy v 8. storočí. Počas života bol otrokom Vikingov, no neskôr sa mu podarilo utiecť a stal sa mníchom. Zároveň bol inšpirovaný aj keltským príbehom o "šialenom mužovi, ktorý ušiel z bojiska a na tele mu rástlo perie". S tým súvisí aj jeho meno odvodené od keltského slova "druth" čo sa dá preložiť ako "blázon" alebo "ten, kto šíri slová bohov". Kelti toto slovo používali na označenie ľudí s duševnými poruchami.

Z Vikingskej kultúry tu máme taktiež mnoho prvkov. Samotný príbeh sa odohráva vo Vikingskom podsvetí Hellheim.Vládkyňou tohto podsvetia je bohyňa Hel, dcéra boha Lokiho, ktorého mnohí určite poznajú vďaka filmom a komiksom o Thorovi od Marvelu. V hre sa objavuje aj ďalšia mytologická postava, hrôzostrašný vlk Fenrir. Podľa mytológií je to brat bohyne Hel a jeden zo synov Lokiho. Počas celej hry Druth Senui rozpráva mnoho vikingských mýtov, čo jej má na jej náročnej ceste pomôcť. Ďalším príkladom je strom, pri ktorom sa Senua prvý krát stretla s Dillionom. Ten symbolizuje svetový strom Yggdrasil, ktorý bol podľa mýtov spojnicou medzi deviatimi svetmi a teda svetmi bohov, svetom ľudí a podsvetím. V hre môžeme vidieť ešte mnoho iných prvkov z vikingskej kultúry ako runy, vraky vikingskych lodí, vikingskí bojovníci z podsvetia, s ktorými Senua musí počas svojej cesti bojovať a mnoho iného.

Ako sme mohli vidieť, hra nám ponúka náhľad do sveta Keltov, Vikingov ale aj ľudí s duševnými poruchami. Vďaka úsiliu tvorcov tu máme veľmi kvalitne spracovanú hru, či už po psychickej alebo historickej stránke, ktorá si za veľmi krátky čas stihla nájsť mnoho priaznivcov. Dalo by sa povedať, že z pôvodne hororovej, fantasy hry sa stala čiastočne hra edukačná. Rovnako ako tvorcovia hry, verím, že tento projekt pomôže mnohým ľuďom pochopiť a nazerať na svet z inej perspektívy.

streda 29. novembra 2017

(Mediálny) fenomén videohier prekračujúcich hranicu reality: Môže sa videohra stať skutočnosťou a skutočnosť videohrou?

16:21 // by Unknown // // No comments

Videohry ovplyvňujú spoločnosť. Je to nesporné, potvrdené mnohými výskumami. Vplyvymôžeme rozdeliť do dvoch skupín: pozitívne a negatívne.

V minulosti sa štúdie predovšetkým zameriavali na to, aký negatívny dopad môže mať hranie videohier na mládež. Skúmali sa aspekty násilia v hrách a ich potencionálny dopad na hráča. Ďalej sa zisťovalo, ako vplýva hranie hier na fyziológiu hráča (napríklad zvýšenie krvného tlaku), skúmala sa závislosť na hraní a či táto činnosť môže spôsobiť u detí poruchy pozornosti.

V súčasnosti sa vedci, ale aj tvorcovia hier venujú stále viac skúmaniu a programovaniu hier, ktoré majú pozitívne účinky. Hranie hier pomáha rozvíjať kognitívne schopnosti a strategické myslenie, zvládať stres,. Hranie hier taktiež rozvíja komunikačné schopnosti a pomáha pri učení cudzieho jazyka. Vznikajú hry, ktoré majú vzdelávacie a dokonca aj terapeutické účinky.
Videohry majú teda reálny dopad na skutočnosť. No napriek tomu, že videohry realitu ovplyvňujú, nedokážu ju prekročiť. Alebo áno?

Vývoj hier zaznamenal neuveriteľné pokroky. Od pixelovej grafiky sme sa v priebehu pár desaťročí dostali k až „neskutočne reálne vyzerajúcim simuláciám skutočnosti“. A grafika nie je jediná oblasť, ktorá sa doviedla k dokonalosti. Kto by čakal, že ho v akčnej hre opľuje lama? Ale opľuje a hneď dvakrát. O niektorých hrách môžeme dokonca povedať, že vyzerajú lepšie ako skutočnosť. Ak hra vyzerá lepšie a aj sa pri jej hraní cítime lepšie, nechceli by sme v nej aj žiť?


Jedným z možných negatívnych vplyvov videohier je podľa odborníkov strata povedomia o skutočnej realite, obdoba escapizmu, kedy hráč vo svojej mysli žije vo virtuálnom svete. Je toto prekročením reality? Pre daného jednotlivca určite. Pre neho sa hranica reálneho a herného sveta zmazala, je to však len solipsizmus.


Aj v súčasnej dobe môžeme pozorovať zopár fenoménov, ktoré môžeme považovať za prekročenie hranice medzi reálnym a virtuálnym svetom. Prvým fenoménom je gamifikácia, inak vyžívanie herných prvkov v nehernom prostredí. Pomocou gamifikácie sa dajú zatraktívniť každodenné rutinné činnosti, môže prilákať zákazníkov, zvyšuje motiváciu. A to všetko vďaka tomu, že  sa ľudia radi hrajú. Gamifikácia je teda prienikom medzi hrou a skutočnosťou, nie však úplne dokonalým. Ďalšou variantnou prieniku reálneho sveta a sveta hier, môžu byť videohry v rozšírenej realite, ako je napríklad PokémonGo, či hry virtuálnej reality. Ani tieto hry však realitu neprekračujú naplno.

Chuck Barris raz povedal, že najdokonalejšou formou televíznej game show bude to, keď súťažiaci pri prehre stratí svoj život. Ak by sme to aplikovali na hru, tak by najdokonalejšou hrou bola taká, kde hráč pri úmrtí v hre, zomrie aj v realite. Zatiaľ taká hra ale nebola vytvorená (ak nerátame to, keď hráča pri prehre trafí šľak, ale je len víziou vzdialenej anti-utopickej budúcnosti v našej mediálnej produkcii. O úplne dokonalom prieniku reality sa môžeme dočítať v cyberpunkovej literatúre a komixovej tvorbe, pozrieť si o tom film, seriál či anime.


Priblížime si pár mediálnych produktov, v ktorých sa vyskytujú prvky splývania virtuálneho a reálneho sveta.

V roku 1990 začala v Japonsku vychádzať manga Yu Yu Hakusho, neskôr bolo podľa nej vytvorené rovnomenné anime. Samotný jej dej je pre nás nepodstatný, kľúčová je len jedna malá epizóda. V jednej z častí sa protagonisti stretávajú s nepriateľom, ktorého schopnosť „boja“ spočíva v tom, že vie preniesť hru do reality. Antagonista dokáže pomocou svojej schopnosti vytvoriť teritórium, kde platia len jeho pravidlá, pravidlá hry. Čokoľvek, proti pravidlám (napríklad fyzické násilie) nie je povolené a jediným možným spôsobom ako vyhrať, je poraziť nepriateľa v hraní hier. Samotní hráči teda nevstúpili do hry priamo, vstúpili do virtuálnej reality vytvorenej antagonistom, pomocou videohry. Videohra sa preniesla do reálneho sveta tak, že ho fyzicky ovplyvňuje a na základe jej výsledku sa v realite môžu odohrať zmeny.

V manga a anime sérii vydávanej od roku 1998 Hunter x Hunter sa vyskytuje iný spôsob prieniku reality a hry. V jednej z dejových línií sa hráči po pripojení ku konzole presunú do priamo hry. V hre sa stretávajú nielen s inými hráčmi, ale tiež hernými postavami. Cieľom hry je nazbierať všetky herné karty, ktoré môžu hráči získať za pomoci plnenia úloh. Odmenou za výhru je možnosť preniesť si tri karty (kúzla) do reality. Smrť v hre však znamená aj smrť v realite, pretože hra sa paradoxne odohráva na reálnom mieste (od ostatného sveta izolovanom ostrove). Možno tak konštatovať, že tu ide o teleportáciu hráčov na iné miesto, ktoré je dotvorené pomocou aplikácie rôznych herných prvkov. Je to akási forma simulácie hry v reálnom svete, kde platia dôsledky reálneho sveta, ktoré je ale možné korigovať hernými prvkami (napríklad keď hrdina príde o ruku je možné ruku úplne vyliečiť/navrátiť za pomoci herného spellu).

 Hunter X Hunter: Greed Island

V literatúre sa môžeme stretnúť s knihou Erebos. Kniha bola vydaná v roku 2010 a dej pojednáva predovšetkým o hraní počítačovej hry, ktorej umelá inteligencia je na veľmi vysokej úrovni. Princíp hry spočíva v tom, že hráči musia plniť misie nielen vo virtuálnom, ale i v reálnom prostredí. Skutočným cieľom hry je pomsta mŕtveho programátora. Tvorca naprogramoval hru tak, aby v reálnom svete viedla k tomu, že vybraní hráči napadnú a zabijú človeka, ktorý bol prakticky zodpovedný za smrť autora hry.


S technológiou, kde je možné hrať hru tak, že ovládate človeka sa stretávame v nie príliš podarenom akčnom thrilleri Gamer (2009). Tento spôsob prevedenia videohry v skutočnosť je zaujímavý. Možnosť prenajať vlastné telo, aby slúžilo k hraniu inej osobe je výborným príkladom, ako sa môže skutočnosť stať videohrou. Vo filme/komixe Náhradníci (2009) môžeme sledovať trochu iný proces. Ľudia si nechajú vytvoriť robota, ktorý za nich vykonáva všetky činnosti, zatiaľ čo oni sedia doma a ovládajú ho. Život sa stal hrou, ktorú je možné hrať z pohodlia domova. Stay Alive (2006) je film, v ktorom hrá skupina hráčov veľmi realistickú hororovú videohru. Táto videohra však nie je len realistická, ona vie hranicu medzi herným svetom a realitou prekročiť. Každý, kto zomrie v hre, tak umiera rovnakým spôsobom aj v skutočnosti. Nehrať, však neznamená zostať nažive. Ak hráč dlho nehrá, po čase hra beží aj bez jeho aktívnej účasti.


Plagát filmu Stay Alive

S trendom „survival games“ sa v súčasnej mediálnej tvorbe stretávame pomerne často, nie vo všetkých však nájdeme myšlienku videohry, ktorá prekračuje realitu. Veľmi často sa diela tejto kategórie približujú skôr reality show. Napríklad však v sérii Hunger Games je prostredie hry vytvárané usporiadateľmi  hier, a je teda aj akousi variantnou herného prostredia.

Myšlienku uväznenia hráča vo virtuálnej realite nachádzame v anime/novele Sword Art Online. Pričom okrem toho, že sú hráči uväznení vo virtuálnej realite, platí, že smrť v nej, znamená smrť v skutočnosti. Druhým príkladom je novela/anime Hai to Gensou no Grimgar. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo v SAO hráči poznajú svoju situáciu, v tejto novele sa hráči ocitnú v hernom svete bez toho, aby si čokoľvek pamätali a vedeli, aký bude ich osud po prehre. Ďalšími podobným anime/novelou je Log Horizon, ale i No Game No Life. V No Game No Life sú hlavní hrdinovia premiestnení z ľudského sveta do sveta, kde sa o čomkoľvek rozhoduje za pomoci hry. Presunutie do sveta, kde k prežitiu potrebujete vyhrávať hry je aj v mange Imawa no Kuni no Arisu. Samotný svet Imawa no Kuni no Arisu nie je založený videohre a dá sa povedať, že vysvetlenie, ako sa samotní hráči do neho dostali chýba (pravdepodobne sa všetko odohráva na úrovni akéhosi kolektívneho vedomia, ktoré sa vytvorilo na základe prírodnej katastrofy). Anime/manga Btoom! sa odohráva v reálnom svete, v ktorom sú aplikované pravidlá videohry. Týchto pravidiel sa musia účastníci hry pridržiavať, aby sa mi podarilo prežiť. Ďalším príkladom hry o prežitie, ktorá sa odohráva v reálnom prostredí modifikovanom pomocou videohry (ktorá je často založená princípe bežných detských hier), je manga/film Kamisama no Iutoori (2).  Hra má gamemastra (boh ktorí sa rozhodol usporiadať hry lebo sa mu nepáčila jeho úloha) a hráči hrajú jednotlivé hry preto, aby bol vybraný nový boh.

Na záver už len stručná poznámka. Videohry prechádzajú rýchlym vývinom, pričom sa stále viac a viac sa približujú realite. Aj keď to môže byť momentálne nemysliteľná predstava, jedného dňa sa virtuálna realita môže transformovať v realitu. Otázne je, akým spôsobom sa využije jej potenciál. Jedného dňa sa možno naplnia vízie cyberpunkových diel tohto storočia a ľudia budú hrávať hry s nasadením vlastných životov.

Zdroje obrázkov:
http://gamesavvy.ca/wp-content/uploads/2015/08/escape.jpg
https://anime.aminoapps.com/page/blog/hunter-x-hunter-greed-island-arc-review/oltd_uklVBqr7R7bRJ6JP3v5Mblkm
https://data.whicdn.com/images/58178318/large.jpg

utorok 28. novembra 2017

Kyberpriestor v poviedke Burning Chrome od Wiliama Gibsona a jeho porovnanie s realitou

21:59 // by Unknown // // No comments


Wiliam Gibson sa vo svojej poviedke Burning Chrome pokúša vykresliť atypické postmoderné prostredie ako aj možnosti, akým spôsobom sa budú počítačové systémy budúcnosti správať a ako ľudia, ktorí sa ich budú snažiť ich prelomiť a upraviť budú snažiť ich (zne)užívať pomocou pokročilých technologických nástrojov, ktoré ponúka daná doba. Poviedka je prerozprávaná z pohľadu hackera Jacka a jeho partnera Bobbyho, pričom sa zameriava na rôzne témy, akými sú napríklad kyberzločin a s ním úzko súvisiace aspekty lásky, straty a osamelosti.



Autor vo svojej poviedke popisuje príbeh dvoch programátorov, ktorí túžia nabúrať a zničiť databázu ilegálneho podniku, ktorú vlastní dievčina menom Chrome. Databáza sa zdá byť nedosiahnuteľná, neprekonateľná a vybavená dômyselným bezpečnostným systémom. Ten, kto prelomí ochranu a zmocní sa jej, získa veľkú moc. Na to, aby mohli hrdinovia prelomiť program, získali na čiernom trhu nelegálny program, ktorý ničí všetko, s čím sa dostane do kontaktu. Súčasne na nich číha čierny ľad, ktorý je možné prirovnať k druhu smrtiacej nervovej zbrane, ktorá je schopná mentálne odrovnať toho, na koho zaútočí a tým ho zničiť, čo môžeme prirovnať k súčasným bezpečnostným systémom naprogramovaným na zničenie potencionálnej hrozby. Fakt, že k prelomeniu ochranného systému databázy bol využitý nelegálne získaný program, je možné prirovnať aj k súčasnému internetu. Aj v reálnom internetovom prostredí existujú hackeri, kupčí sa s nelegálnym software a prelamujú sa chránené databázy len pre vlastný zisk a s cieľom poškodiť a zničiť ich majiteľov. Postup, aký využíva autor v poviedke na prelomenie bezpečnostného systému je takmer totožný s postupom, ktorý sa využíva aj v reálnom živote. V oboch je základom využitie nelegálneho programu, ktorý je možno získať, vytvoriť, či upraviť, implantovať ho do databázy v kyberpriestore/internete a šíriť ako vírus a následne po prelomení ochrany svojvoľne manipulovať s databázou. Samotný pohyb v kyberpriestore do ktorého je možné „reálne“ vstúpiť popisuje autor hlavne po vizuálnej stránke. Hrdinovia sa v ňom doslova fyzicky pohybujú a manipulujú jednotlivými časťami programu ako s reálnymi 3D objektmi. Prelomenie ochrany databázy je popisované ako explózia ľadových úlomkov, ktoré predtým predstavovali ľadové steny. V skutočnom internetovom prostredí je prelamovanie zabezpečovania čisto algoritmická práca založená na písaní kódu, pričom sú hackeri neustále v reálnom prostredí. Ku koncu autor hovorí o akejsi temnej ruke, ktorá chce skaziť snahu aktérov. Môžeme sa domnievať, že to je pokus niektorého programátora o zastavenie šírenia programu. Tiež tu vidíme veľkú objektovo-geometrickú vizualizáciu kyberpriestoru.


Využitie kyberpriestoru v tomto  až desivo pripomína možnosti súčasného internetu, pričom poviedka reprezentuje virtuálnu reprezentáciu digitálneho sveta ako úchvatný zázrak. Odhliadnuc od všetkých pozitívnych možností, ktoré poskytuje jeho používateľom, autor už pred viac ako 30 rokmi realisticky popísal možnosti využitia kyberpriestoru, v našom prípade internetu pre aktivity nelegálnej činnosti.
Kyberpriestor v poviedke je však aj odlišný od toho, ako ho poznáme my. Môžeme pozorovať diferencie z vizuálneho aspektu. Kyberpriestor, resp. virtuálna realita, ako ju popisuje autor, je založený na „matričných ilúziách nekonečného priestoru.“ Ilúziu priestoru, ako ju popisuje autor, môžeme prirovnať k halucináciám. Všetko v tomto svete má teda aj tretí rozmer, aj keď len virtuálny. Sieť v poviedke tak simuluje ilúziu nekonečného priestoru s trojrozmerným objektami. Po pripojení do kyberpriestoru sa užívatelia dostanú do kakofónie farieb a geometrických útvarov, ktoré predstavujú napr. trojrozmerné žlté pyramídy predstavujúce jednotlivé počítače či zakódované dáta v modrej a ružovej farbe. Legitímni programátori sú schopní napojiť sa do matrice zamestnávateľa a dostať sa k dátam spoločnosti, pričom môžu skoro neobmedzene pracovať na výmene a spracovaní kvanta dát. Títo používatelia však nevidia okraje virtuálnej reality, ktoré sú popisované ako steny ľadu. Nevidia nikoho iného, len seba a svojich kolegov pripojených do systému, žiadne tiene. Tiene predstavovali v kyberpriestore jednotlivé programy, ktoré v ňom pracovali a pred ktorými sa bolo možné skryť, alebo ich zmiasť. Rozpad ochranného systému je tiež veľmi vizuálny, popísaný ako roztrieštenie steny z ľadu. Keďže v simulácií bola iba myseľ používateľa a nie jeho telo, bolo možné nabrať akúkoľvek podobu a pohybovať sa v kyberpriestore ako niekto iný, čo môžeme v súčasnom internetovom prostredí prirovnať k vytváraniu falošných IP adries a identít.


Gibson pravdepodobne vytváral svoju ideu kyberpriestoru na základe reálneho sveta. Využíva podobné postupy, prispôsobené pre jeho potreby, aké sú bežne využívané aj v súčasnosti. Jeho kyberpriestor je nekonečný priestor, kde jednotliví používatelia síce nevidia priamo jeden druhého, ale sú si vedomí prítomnosti ostatných vďaka vizualizácií pyramíd predstavujúcich jednotlivé počítače a tiene predstavujúce programy. Aj v skutočnosti je možné detekovať aktivitu jednotlivých používateľov vďaka IP adresám a digitálnym stopám, ktoré zanechávajú používatelia pri svojej aktivite. Tak, ako v reálnom internetovom prostredí, aj v tomto kyberpriestore sú tmavé zákutia a množstvo číhajúcich nástrah v podobe likvidačných programov a vírusov s cieľom škodiť. Ako však autor poviedky naznačuje na jej konci, netreba svoju existenciu zakladať len na internetovom prostredí, ale treba myslieť aj na život v realite, ktorý napriek úspechom vo virtuálnej realite nemusí byť taký úspešný.            

Na záver teda môžeme konštatovať, že autor ako vzor pre kyberpriestor využil reálny svet. Na jeho sieti sa všetci používatelia sa navzájom môžu vidieť. Ak by sme to mali aplikovať na náš skutočný internet, celý by bol vybudovaný na princípe sociálnej siete. Len používatelia by nevideli ostatných ľudí a mená, ale ich počítače. Každý krok na sieti by bolo možné sledovať len v reálnom čase. Internet by bol poskladaný z farebných trojrozmerných geometrických útvarov. Viac ako písmená a čísla, by tak boli dôležité objekty. Kyberpriestor by bol skutočne nekonečným trojrozmerne vyzerajúcim priestorom, do ktorého sa dá simultánne vstúpiť.


Samotná idea „páliaceho sa chrómu“ slúži ako varovanie pre všetkých ľudí odhliadnuc od doby, v ktorej žijú, že technológia sa stáva čoraz pokročilejšou, a preto je nutné odolať nutkaniu dovoliť jej presahovať až do aspektov nášho bežného života, ktoré z nás robia ľudské bytosti.

pondelok 12. decembra 2016

Warhammer 40k univerzum v skratke (2.časť)

14:57 // by Unknown // // No comments


V prvej časti sme rozobrali Imperium of Man. V tejto časti sa pozrieme na rôzne nepriateľské frakcie v tomto univerze.

Impérium je v neustálej vojne proti niekoľkým frakciám.


Jednou z najsilnejších z nich sú Sily Chaosu. Ako som v prvej časti spomínal, Chaos žije v paralelnej dimenzii vo Warpe kde sa ukladajú všetky emočné pozostatky vedomých bytostí. Sily chaosu poznajú mnoho spôsobov ako niekoho zabiť. Eye of Terror alebo Oko Teroru je permanentná diera medzi warpom a našou realitou´.




 Démoni - sú zhmotnenou čistou energiou chaosu, na náš svet sa môžu dostať cez čarodejov, neskúseným psykerom alebo cez rôzne portály akým je aj Oko Teroru. Démoni majú rôzne veľkosti od malých veľkosti psa,  až po veľkosti budov. Démoni ako aj každá sila chaosu slúži nejakému bohu nazývaní aj ako Bohovia Chaosu. Khorne boh krvi, vojen. Nurgle boh smrti, rozkladu, moru, ničenia, Tzeench boh zmien, evolúcie, čarodejníctva a nakoniec Slaanesh boh/bohyňa dekadencie, potešenia, túžieb.

Tzeench, Khorne, Slaanesh, Nurgle







Traitorica Chaos Astartes Chaos Space Marines - sú v podstate chaosom pretvorený Adeptus Astartes, ktorý chcú všetko ľudské zničiť a Cisára považujú za falošnú modlu.



 

Orkovia - nazývaní aj ako Greenskins sú zelené obrovské divoké vojnuchtivé humanoidné stvorenia, ktoré sú rozšírené naprieč celou galaxiou. Sú hrozbou pre každú rasu v tomto univerze kvôli ich skoro nekonečným počtom a ich náture. Veľmi často zorganizujú WAAGH, je to niečo medzi krížovou výpravou, masívnym sťahovaním a bitkou v krčme. Orkovia sú vedení vždy tými najväčšími orkami, popravde ork čím viac bojuje a zlepšuje sa v boji, tým je väčší a silnejší. Orkovia používajú rýchlo ukované zbrane a zbroj a kričia na menších aby ich podporovali v boji. Čo je na orkoch najzaujímavejšie je že majú najmocnejšie kolektívne vedomie v univerze, ktoré si žiaľ ale oni sami neuvedomujú. Ich technológie nedávajú žiaden zmysel, keďže zbrane vyzerajú ako zo šrotu, no stačí ich viera na to aby ich zbrane fungovali ako napr. že ak je nástroj pomaľovaný červenou farbou získava väčšiu palebnú silu. Orkovia sú takou komickou časťou celého univerza.




Tyranidi - mimogalaktickou nepriateľskou rasou, sú to odporné xenomorfné stvorenia, ktorých jediným cieľom je kŕmenie. Sú ovládaný pomocou obrovského kolektívneho vedomia nazývaného Hive Mind, ktorý celý roj presúva naprieč galaxiou a ničí všetko čo im stojí v ceste. Je to jedna z najpočetnejších rás v univerze keďže ich roje sú veľké ako galaxie. Tyranidi dostali svoje pomenovanie podľa prvej zničenej planéty Tyran.








Eldari - humanoidná rasa mimozemšťanov podobná Vyšším Elfom z fantasy univerza kníh od Tolkiena. Eldary sú veľmi starobilá rasa, ktorá pomaly vymiera. Väčšina Eldarov vidí ľudí ako nižšie bytosti v spomalenom filme, a často buď pomôžu alebo bojujú tak ako sa to hodí v ich vlastných schémach. Vo svete 40k slúžia ako vyrovnávajúca sila. Prídu vždycky tam, kde je osud ich rasy, alebo celej galaxie na vlásku. Cestujú a prebývajú na planetoidných obrovských svetoch nazvaných Craftworldy, ktoré slúžia ako nové sociálne prostredia. Eldari využívajú na cestovanie nimi vytvorenú sieť brán Webway - čo sú tunely vďaka ktorým sa Eldar môže dostať naprieč celou galaxiou, ak sú brány otvorené na oboch koncoch prakticky behom pár dní, pričom cesta warpom pre Impérium trvá často mesiace až roky. Najväčšia zbraň Eldarov je teda manipulovanie "nižších" rás na splnenie ich vlastných cieľov.

Dark Eldari - sú skazený bratranci Eldarov, nepoučili sa z minulosti a upadli ešte viacej do nechutnosti a skazenosti. Prežívajú vďaka pirátstvu voči nižším rasám, unášaniu, zotročovaniu, zabíjaniu a najhrozivejším sexualným chúťkam, ktoré v predstavách bežného človeka sa nedajú ani len predstaviť nie to ešte popísať. Tiež využívajú Webway, hlavne jeho temné miesta. Sídlia v oblasti temného Webwayu nazývaneho Commoragh. Je to centrum najväčšej zvrhlosti, smrti, otroctva a skazenosti v celej Galaxií. Spoločenstvá u Dark Eldarov sú známe ako Kabály. Po Dark Eldaroch a Craftworld Eldaroch existujú ešte ďalšie dôležité články rasy.


Exodite Eldar
 Exodite Eldari - Odišli pred pádom Eldarskej ríše na ďaleké planéty. Žijú životy na štýl amerických indiánov v organizáciach podobných klanom. Zároveň udržujú veľmi priateľské vzťahy s Craftworld Eldarmi a sú vítaný aj na nových domovoch ich vymierajúcej rasy. Špecializujú sa na špionáž, exploráciu, plíženie a podobne. Imperiálne svety o ich prítomnosti často nikdy nevedia a nikdy sa nedozvedia.









Harlequin
Harlequin - sú ďalšou dôležitou súčasťou Eldarskej rasy. Nepatria ani ku Craftworld Eldarom a ani k ich temným bratrancom, slúžia Eldarskému bohovy smiechu, Cegorachovi. Aj napriek tomu, sú vysoko vážené ako súčasť eldarskej rasy, sú ohybnejšie a rýchlejšie dokonca aj na Eldarov a poznajú tajomstvá, po ktorých sa aj najväčším Farseerom zmení život v peklo. Celý ich život je oddaný stráženiu týchto tajomstiev a bránenie sieti brán Webway, kde prežívajú. Ich prítomnosť je vítaná tak ako na Craftworldoch, tak aj v Commoraghu. Koniec koncov, môžu byť rozdiely akékoľvek medzi Eldarmi a Dark Eldarmi, ich cieľ je spoločný, prežiť, a keď ide do najhoršieho, aj nenávidený bratranci vedia svoje rozdiely hodiť stranou.

Eldarskí Korzári sú poslednou súčasťou. Slúžia ako námorníctvo Craftworld Eldarov. O ich prítomnosti často kolujú len šepoty a v oblastiach kde boli nutný udrieť ostáva len vesmírny odpad. a zničené lode. Zároveň slúžia aj ako zásobovacia sila Craftworldov.











Tau- sú nová, humanoidná rasa plná ideálov, ale až nebezpečne naivná. Prvý kontakt s Impériom nastal v polovici 35. tisícročia, kedy boli známy ako jaskynný neandrtálci. Kontakt a kolonizácia Impériom bola prerušená Warpovou búrkou. O tisíc rokov neskôr, keď Warpová búrka sa stiahla, poslalo Impérium na prieskum vojenskú expedičnú flotilu. Čo však našli, vydesilo samotných Adeptus Terra. S niekdajšej primitívnej rasy bola technologicky vyspelejšia, ako Impérium samotné, cestovaním po vesmíre schopná medzihviezdna Ríša. Niesu ani zďaleka tak veľký ako Impérium, ale väčšina snáh Impéria o dobytie Tau zlyhala v základoch. Tau sa skladajú z viacerých rás, samotných Tau a potom Vespidov, Krootov a iných ani nie moc humanoidných rás. Totiž, Impérium Tau má jediný cieľ. Zjednotiť všetky rasy v galaxií pod vlajkou "Vyššieho Dobra", čo svojím spôsobom pripomína komunistické ideály. Ich spoločnosť je rozdelená na kasty, každá kasta sa sústredí na jednú vec. Ohnivá kasta bojuje vo vojnách na frontoch. Zemská kasta sa sútredí na kolonizácie planét a infraštruktúru a tak ďalej. Väčšinou Tau absorbujú iné rasy mierovou cestou, čo je pravidlom ich prvého kontaktu, avšak ak ktosi odmietne, sú ochotný zájsť od použitia vojenského potlačenia, orbitálne bombardovanie, nútenú sterilizáciu alebo ovládanie mysle implantátmi na zníženie odporu.


Necroni -Starobylé nemŕtve konštrukty silne inšpirované dávnym egyptom. Pred dávnymi časmi, počas vzniku Galaxie, primitívna civilizácia zmenená na ničivé stroje bytosťami v Eldarskej mytológií známymi ako Hviezdny Bohovia C´tan. Necroni pod vedením C´tanou za sebou nechávali iba skazu, ich zbrane ničili celé slnečné sústavy, dokázali zatvárať Warp, ktorý tak moc nenávideli ba dokonca dokázali zabíjať a konzumovať samozvané entity, ktoré sa titulovali za bohov. Ku koncu hrozivej vojny, ktorá sa udiala 70. mil rokov pred prvou zmienkou o ľudstve, spojené sily Eldarov a predchodcov primitívnych Orkov boli schopné zredukovať počty samozvaných Hviezdnych Bohov C´tan a poslať nezastaviteľných Necronov na spánok, v ktorý aj samotný bohovia dúfali, že bude trvať navždy.... ten spánok však nebol večný. Naprieč Galaxiou, tieto hrôzu vyvolávajúce mašiny skázy začali znova ožívať, kvôli zvýšenej prítomnosti Warpu. Dynastie za dynastiou začínajú vychádzať z ich Hrobiek, planét známych ako Tomb Worldy. Samotní Eldari a ich počty im nedovoľujú postaviť sa čelom proti tejto hrozbe, ktorá konkuruje terajšiemu Chaosu a tak sa na galaktickej scéne objavuje ďalší hráč, ktorého cieľom je jedná veľká deštrukcia a automatizácia všetkého života v celom známom vesmíre.



Dúfam, že toto zhrnutie v skratke rôznych frakcií vo Warhammer 40k vás zaujal a dúfam, že aj priláka ďalších potenciálnych fanúšikov.


Zdroje: https://en.wikipedia.org/wiki/Warhammer_40,000
http://warhammer40k.wikia.com/wiki/Warhammer_40k_Wiki

vrátiť na 1. časť

Warhammer 40k univerzum v skratke (1. časť)

13:44 // by Unknown // // No comments




Pri prehliadaní tohto blogu som narazil na rôzne články o Starcrafte, Warcrafte, ale univerzum ktoré tieto hry inšpirovalo tu chýba. Tento článok bude krátkym zhrnutím tohto univerza.


Warhammer 40k je strategická stolová hra ktorá bola vytvorená spoločnosťou Games Workshop, vytvoril ju Rick Priestley v 1987 ako spoločníka z budúcnosti pre Warhammer Fantasy ktoré zdieľajú mnoho herných mechaník. Rozšírenia WH40k sú vypúšťané periodicky ktoré určujú pravidlá pre rôzne druhy bojov. Hra má už 7 edíciu ktorá vyšla 24. mája 2014. Z tohto univerza tak isto existuje mnoho knižiek, video hier, stolných hier.


Ako názov napovedá Warhammer 40k je zasadené do vedecko fantasy univerza, presnejšie extrémne dystopického ktorý dostal vlastný pojem grimdark vďaka sloganu "In the grim darkness of the far future, there is only war". Zaujímavosťou tohto univerza je, že všetko čo sa v ňom deje je vnímané z pohľadu ľudí.





Väčšina príbehu sa odohráva v 41. tisícročí kde ľudstvo "Imperium of Man" - je galakticko rozpínajúce sa medzihviezdne impérium ktoré je ultimátnou autoritou pre celú ľudskú rasu v našej galaxii. Hlavnou planétou impéria je Terra, pokrytá len nekončiacim mestom, plne administratívnych, cirkevných, vojenských budov. Vládne zriadenie by sa dalo prirovnať k teokratickej oligarchii. Jediné náboženstvo ktoré je povolené a povinné je nazvané imperiálny kult. Život jednotlivca je absolútne nepodstatný. Architektúra Impéria je zaseknutá v gotickom štýle, vesmírne lode vyzerajú ako niekoľko kilometrové lietajúce katedrály. Imperium of Man vzniklo v 30 tisícročí, v tomto období známom ako Vek sporov (Age of Strife) sa nedalo cestovať rýchlejšie ako svetlo vďaka warpovým búrkam a to zabránilo sa luďským svetom rozvíjať čiže padli do technologickej stagnácií. Tieto warpové búrky stvorili Eldari svojím hedonizmom, emócie ktoré pritom unikali do Warpu dali vznik štvrtému bohovy chaosu Slaaneshovy ten všetkých Eldarov ktorý neušli na Craftworldoch pohltil pri tejto kataklizmickej udalosti a tak vznikla aj trhlina nazývaná aj ako Oko Teroru.

Holy Terra and Imperial Fleet
Warp(Immaterium) - je obdoba hyper priestoru z rôznych sci-fi, no Warp je tu prezentovaný aj ako paralelná dimenzia ktorá je domovom pre vedomie všetkých vedomých bytosti a tak isto je to aj svet Chaosu.

Psykeri -sú bytosti ktoré majú nadprirodzené psychické schopnosti a ich silu získavajú z priestoru známeho ako Warp.

Cisár všetkého ľuďstva (Emperor of Mankind) - bohu podobná bytosť ktorá vzniklá spojením duší dávnych šamanov v neolitickom veku, tajne pomáhal ľudstvu od počiatku vekov. Na konci veku sporov sa Cisár sám ukáže a začne viesť ľudstvo priamo veril že iná možnosť ako zvrátiť tisice rokov bojov nie je. Mal velice jednoduchú agendu nahradiť poverčivosť, strach, biedu a netoleranciu za rozum, vedu, pokrok, nádej. Veril tomu že to dokáže pomocou obrovskej krížovej výpravy ktorá ma zjednotiť všetky ľudské svety a priviesť ich do nového zlatého veku. Cisár pomocou svojho unikátneho genetického kódu a jeho znalosti v genetickom inžinierstve dal za vznik svojím 20tim synom ktorých nazval Primarchovia. Dokonalý vojaci ktorý mu mali slúžiť ako velitelia armád. No bohužiaľ primarchovia aj napriek všetkej ochrane ktorú mali, ešte ako novorodenci boli unesený silami chaosu a rozhádzaní po rôznych svetoch. Pričom mnoho z nich už boli poškrvnené chaosom. Preto Cisár musel predstaviť svoj Plan B a to pomocou použitia genetických informácií primarchou na obyčajných ľudi a z nich aby vznikli Adeptus Astartes. Ešte pred začiatkom veľkej výpravy uzavrel dohodu z technomancermi z Marsu tým sa spojila vojenská moc Zeme a industriálna sila Marsu. Cisár sa teda vybral naprieč galaxiou s miliardami duší a desaťtisícov lodí. Takto postupne spájal viac a viac planét po 200 ročnom ťažení nenachádzal len opustené kolónie ale aj svojich unesených primarchov. Prvý z nich bol Horus primarcha Luna Wolves. Cisár prenechal velenie veľkej výpravy Horusovi, a Cisár sa vrátil na zem kde sa pracovalo na tajnom projekte pomocou ktorého by ľudstvo získalo prístup do eldarských Webway. Horus a ďalší primarchovia neniesli moc dobre absenciu Cisára, a ešte k tomu jeho nápad vložiť moc do rúk obyčajných ľudí. Tento rozkol využili bohovia chaosu a nahovorili Horusovi bludy o tom že Cisár chce primarchov využiť len na to aby sa stál bohom. Horus presvedčil ďalších 9 primarchov aby aj oni a ich légie prijali Chaos a pomohli Horusa dosadiť na cisárov trón. Tu sa začína ďalšia významná udalosť ktorá sa nazýva Horusova herézia.


Horusova herézia - bolo obdobie galaktickej občianskej vojny.Vojna vyvrcholila bitkou o Teru obliehanie a orbitálne bombardovanie imperiálneho paláca trvalo 55 dní, silám chaosu sa palác nedarilo dobiť ani vtedy keď prichádzali na pomoc rôzne démonické bytosti, légie, stroje, démonický princovia. a zároveň dostali správu o tom ako sa bližia légie Adeptus Astartes Dark Angels, Ultramarines a Space Wolves. Horus stiahol štíty na vlastnej lodi, toto využil Cisár s primarchami a legiami Blood Angels, Imperial Fist ktoré sa teleportovali na Horusovú loď no vďaka silám chaosu bola skupina rozdelena. Prvý primarcha ktorý sa dostal k Horusovi bol Sanguinius, ktorý bol najlepším priaťelom Horusa ešte pred zradou, Horus sa snažil Sanguinia presvedčiť aby zradil cisára, no tento odmietol a Horus ho zabil. Imperátor nakoniec zvíťazil nad Horusom ale utrpel pritom smrteľné zranenia, cisár nepoužil svoju plnú moc na Horusa lebo ho pokladal za svojho milovaného syna. Horus bol totálne rozprašený aby, nemohol byť vzkriesený ako démon, sily chaosu boli zahnané do Oka teroru. Telo Cisára bolo vložené do nedokončeného zariadenia nazývané aj ako zlatý trón ktorý mal sprístupniť Webway ľudstvu, miesto toho ale udržuje Cisára už vyše 10000 rokov medzi životom a smrťou. Jeho Psychická Sila udržuje Astronomicon psychický kompas pre imperiálne lode aby sa nestratili vo warpe. Cisárova duša je živená pomocou tisícov psykerov z ktorých je pomaly vysávaní život. Najväčším paradoxom je, že Cisár ktorý bojoval voči poverčivosti a náboženstve sa sám stál uctievaný ako Boh, v jedinom povolenom náboženstve nazývanom Imperiálny Kult, odchýlenie od neho znamená smrť a kacírstvo. Z impéria ktoré viedlo pokrok a veda, sa stala stagnujúca Oligarchia ako technologicky tak aj politicky. Stroje a zbrane sa nevyvíjajú len sa opravujú pomocou rituálov ktoré maju spirituálny a mechanický charakter. Pričom ani sami technomanceri nevedia ako fungujú ale len ako ich opraviť.


Vojenské sily


Adeptus Astartes - sú najviac ikonickou armádou impéria ako aj celého univerza. Sú to elitný bojovníci ktorých vytvoril sám Cisár. Pred Hórusovou heréziou kde bolo 20 primarchov bolo aj 20 légii, no po Horusovej herézií sa všetko zmenilo Légie už neexistujú ale existujú kapitoly je ich asi 1000. Každá kapitola funguje podľa vlastných pravidiel. Vesmírny mariňáci sú verbovaní už v detstve z tých najviac násilných kultúr impéria. Ich telá sú geneticky upravené a vylepšené pomocou druhých orgánov ktoré posilujú rast svalov a kosti, lepši zrak, sluch ktoré im dávajú neuveritelnú silu, odolnosť, a veľkosť. Takisto ich myseľ prechádza podobnou úpravou. Pomocou drog ktoré vyvolávajú vnútorných démonov a podobne. Po dokončení tvrdého tréningu a genetických modifikácií ktoré neprežije každý. Jedna z najdôležitejších a posledných genetických modifikácií sa volá black carapace - rozhranie, nervové prepojenie z energetickou zbrojou. Adeptus Astartes potom vnímajú túto zbroj len ako ďalšiu vrstvu pokožky. Mariňáci sú prevažne vyzbrojený boltermi ktoré nemajú pažbu tak sa s nimi strieľa väčšinou od boku. Najznámejšia zbraň na blízko sa vola rotomeč, tak isto do výzbroje mariňakov patria jump packy. Adeptus Astartes slúžia ako jednotky rýchleho nasadenia na to im slúžia vozidla ako Thunderhawk a Drop pody. Viacero kapitol ako Blood Angels, Ultramarines, Dark Angels, Imperial Fists sú pre mnohých ľudí impéria ako žijúce legendy.

 

 

Astra Militarum - Imperiálna garda je hlavná obranná aj bojová sila ktorá chráni Imperiálne svety pred nepriateľmi. Garda sa skladá z miliárd mužov a žien, sto tisic regimentov ktoré sú podporované ľahkými a ťažkými vozidlami. Imperiálna garda sa nasadzuje ako frontálna línia na miesta impéria kde zlyhá planetárna obrana. Taktika boja zaplaviť nepriateľa rôznymi jednotkami a z diaľky ho bombardovať delostrelectvom. Imperiálna garda nemá žiadnu univerzálnu uniformu a hierarchiu vládnutia. Všetko sa líší podľa toho z akej planéty pochádzajú. Jediným pravidlom je aby každý regiment mal komisára ktorý dáva pozor na morálku a disciplínu a oddanosť Cisárovy. Predchodca Imperiálnej gardy sa datuje do obdobia veľkej výpravy, aby sa zabránilo strate kontroly nad dobitými planétami, Cisár nariadil založenie imperiálnej armády ako ochranná zložka každej planéty. Každý nový svet ktorý bol pripojený do impéria musel prispieť svojou častou populácie do tejto armády. Malo obyvané planéty prispeli desiatkami regimentov, veľké planéty stovkami. Imperiálna armáda mala vlastnú logistiku a transport pomocou vesmírnych lodí a velenie mali nastarosť väčšinou veliteľia Adeptus Astartes. Toto všetko sa ale zmenilo Horusovou heréziou ako zradili rôzne légie tak zradili aj rôzne regimenty a vycvičená armáda sa stala najväčšou hrozbou impéria. Po porazení odpadlíkov Imperiálna armáda prestala existovať. Imperiálna armáda sa teda rozdelila na Imperiálne námorníctvo ktoré zabezpečuje transport a vesmírne boje, a na povrchu planét vznikla Imperiálna garda. Regimenty strážia komisári indoktrinovaný, neskorumpovateľný strážny psy, každý pokus zrady alebo zbabelosti nasleduje verejnou popravou, takže tieto náznaky sú hneď potlačené v zárodku. Zakladnou výzbrojou gardistu je lasgun - laserová puška, ktorá okamžite odtrháva končatinu, no cez silnejší armor nema žiaden účinok. Podporou pre imperiálnu gardu je hlavne Adeptus Mechanicus ktorý sa starajú o bojové stroje ktoré sú vyrábané na rôznych planétach.



Inkvizícia - je tajomná organizácia ktorá nepodlieha žiadnej administratívnej štruktúre impéria. Cieľom Inkvizície je zabezpečenie Impéria napriek hrozbám ako vo vnútri tak aj zvonku. Loví všetko od mutantov, heretikov, rebelov, až po iné mimozemské rasy. Založenie Inkvizície je opradené legendami do obdobia posledných dní Horusovej zrady. Jej založenie sa pripisuje k druhému najsilnejšiemu psykerovy impéria Malcador the Sigilite. Potom ako dorazili správy na Terru, že lojálne légie Adeptus Astartes boli porazené, tak bol Malcador zavolaný pred Císara ktorý mu prikázal aby zohnal 12 najviac oddaných jednotlivcov, 8 oddaných mariňákov ktorý sa neskôr stali jadrom pre Grey Knights (Šedí Rytieri) a štyroch smrteľných lordov a smrteľníkov ktorý vytvorili konkláve inkvizície. Agenti inkvizície sú velice obávaný a zároveň rešpektovaný všetkými obyvateľmi impéria vďaka svojím súdom nad heretikmi, zradcami, mutantmi. Moc Inkvizície pochádza priamo od Cisára vďaka svojej pečati si môžu vyžiadať pomoc od hocijakého imperiálneho úradnika až po celú kapitolu vesmírnych mariňákov alebo letku imperialného námorníctva. Ich jediným ultimátnym cieľom je ochrana impéria aj za cenu nevinných životov. Sú to arbitery pravdy, ako napr. keď na planéte vidí miestny guvernér povstanie, ktoré treba rozdrtiť, Inkvizitori hovoria že to je len dôsledok kacírstva. Agenti inkvizície sa teda snažia toto všetko zastaviť ešte v zárodku buď osobne alebo vyslaním špecialných agentov Officio Assasinorum to sa ale vždy nepodarí, potom na rad nastupuje imperiálna garda a v poslednom prípade keď už je to mimo záchrany sa používa konečné riešenie


Exterminatus - konečné riešenie kde sa planéta očistí od všetkého živého pomocou orbitálneho bombardovania termo-nukleárnými hlavicami alebo vírusovými bombami, ktoré rozložia faunu aj flóru. Vedlajším produktom je plyn ktorý sa zapáli a spáli celu atmosféru planéty.




Inkvizícia sa delí na Ordos (Rády). 3 najväčšie z nich sú Ordo Maleus, Ordo Xenos, Ordo Hereticus.


Grey Knight
Ordo Maleus - sú známy ako lovci démonov. Bojovníci tohto rádu sú skusený bojovnicí, ktorý používajú posvätené čepele a očistný oheň. Agenti tohto rádu majú nesmierne znalosti o histórií démonov a spôsobov ako ich zahnať, keď je hrozba moc veľká môžu si na pomoc zavolať Grey Knights (Šedí Rytieri), elitní vesmírny mariňáci ktorý sú vyzbrojený najsilnejšími relikviami ktoré dokážu nie len zatracovať démonov späť do warpu ale ničiť aj ich duše.




Deathwatch
Ordo Xenos - je rád ktorý sa zameriava na štúdium, katalogizovanie a boj voči mimozemským rasám. Agenti Ordos Xenos cestujú mimo hranice impéria, študujú mimozemské rasy, hovoria inými mimozemskými jazykmi a majú mnohých agentov mimo imperiálnu ríšu. Tak isto ak je hrozba moc veľká si môžu na pomoc zavolať Deathwatch (Hliadka Smrti), veteráni z najlepších kapitol vesmírnych mariňákov,  ktorý sa použivajú na lov najnebezpečnejších cieľov.

Sister of Battle

Ordo Hereticus - sú známy ako lovci čarodejníc, chránia ľudstvo zvnútra voči heretikom, nepovoleným psykerom, mutantom. Sú nebezpečné obávané individuá s bielou pokožkou, trávia celú dobu v imperiálnych palácoch a študujú starodávne texty o heretikoch a ich machináciách, tak isto pozorujú ľudí či nevykazujú ine znaky fyzické ako aj psychické či sa ich nedotkol chaos. Tak isto si môžu privolať napomoc Adepta Sororitas (Sestry Bitky). Armáda zložená hlavne zo žien, fanaticky skúšaných žien, sú ochotné umrieť a páliť svety svätým plameňom ak je nutné, aj v ňom uhorieť. Sú to najčistejšie bytosti v Impériu. Rády sestier sú vedené Canonnes. Medzi sestrami sa často objavujú bytosti nazvané sväté. Sú to už mŕtve sestry, ktoré boli vôlov cisára privezené naspäť k životu a svojou čistotou dokážu oslepiť aj tých najsilnejších démonov. Vypadajú ako anjeli.


pokračovať 2. časť