• KEM
  • Subcribe to Our RSS Feed

streda 7. decembra 2016

Prvky mayskej kultúry v hre Diablo II

4:52 // by Viktor F. //

Diablo II je všeobecne známa hra, akčné RPG vyvinuté hlavne spoločnosťou Blizzard North (svojho času štúdio patriace pod Blizzard Entertainment). Hra bola vydaná v roku 2000, následne v roku 2001 bolo vydané rozšírenie Lord of Destruction. Idúca v stopách svojho predchodcu, Diablo (1997), hra sa sústreďuje prevažne na zabíjanie množstva pekelných bytostí a potvor, pričom hráč rozvíja svoju postavu a nachádza lepšiu výzbroj. Hlavný príbeh sa delí na štyri akty, rozšírenie pridáva piaty akt. Každý akt sa odohráva v inom geografickom prostredí a ponúka inú atmosféru, ktorá je dokreslená jednak príbehom, ale aj hudbou, nepriateľmi, tematicky ladenými lokáciami, rôznymi NPC-čkami, a inými prvkami.

Tretí z týchto aktov sa odohráva v oblasti nazývanej Kurast (mesto vo väčšej geografickej oblasti nazývanej Kehjistan). Jedná sa o džungľovitú oblasť, ktorá po druhom akte pôsobí sprvoti osviežujúco, keďže druhý akt sa odohrával v suchej púšti, čoskoro ale hráč zistí, že aj tu sa ho nepriatelia snažia rôznorodým spôsobom pripraviť o život. Títo nepriatelia sú napríklad rôzne potvory z močiarov (rôzny obrovský hmyz, prerastené žaby, a pod.), malé domorodé obyvateľstvo (nazývaní „Fetish“, útočia zblízka sekerkami alebo oštepmi, strieľajú jedovaté šípky cez dychovú trubičku, a majú aj svojich šamanov, ktorí radí vydychujú ohnivé kužele, ale aj oživujú „obyčajných“ Fetishov). Neskôr sa tu vyskytujú aj členovia padlého paladinského rádu Zakarum, ktorí boli nakazení hnevom Mephista (hlavného zloducha tohto aktu, ktorému na konci aktu treba ukázať, že kto je tu boss).

Práve tento akt je zaujímavý tým, že bol značne inšpirovaný kultúrou starých Mayov. Mayská civilizácia existovala na územiach dnešných štátov Guatemala, Belize, Honduras a Mexiko približne od roku 2500 p.n.l. do 16. storočia n.l., keď nastala španielska kolonizácia. Viacero prvkov z tejto civilizácie, prevažne z tzv. klasického obdobia mayskej kultúry (250 p.n.l. až 900 n.l.) je možné v Diablo II nájsť.

Mapa oblasti civilizácie starých Mayov.

Za prvý hlavný prvok inšpirácie je samotné geografické prevedenie, ktoré je džungľovité a pripomína prales. Hráč sa musí takmer až predierať vlhkými oblasťami a rôznymi močiarmi. Tu ale treba pripomenúť, že oblasť starých Mayov zahŕňala aj vysočiny.

Typická vegetácia v treťom akte Diablo II. Vegetácia v oblasti civilizácie starých Mayov.

Za druhý hlavný prvok inšpirácie je samotná architektúra, ktorá je prevažne kamenná a obsahuje rôzne stupňovité pyramídy. Hneď počiatočná lokácia, Kurast Docks (čiže prístav mesta Kurast), ktorá tvorí aj mesto a bezpečné miesto pre hráča, obsahuje v centre výraznú pyramídu. Táto pyramída je neskôr aj súčasťou úlohy pre hráča, kde po splnení úlohy pyramída pôsobí ako „vysielač“ pre obrannú bariéru proti nepriateľom. Táto pyramída pripomína pyramídu z Tikalu, známeho mesta starých Mayov (dnešná Guatemala). Neskôr sa hráč dostane do ďalších lokácií Kurastu, kde prevláda podobný duch kamenných stavieb. Za zmienku stojí aj predposledná časť Travincal, ktorá je aj duchovným centrom rádu Zakarum. Predtým bola ale centrom pôvodného domorodého náboženstva, nazývaného Skatsim (alebo aj Skatsimi).

Pyramída v meste tretieho aktu Diablo II. Pyramída v staromayskom meste Tikal.

Práve výskyt konfliktu medzi týmto pôvodným domorodým náboženstvom Skatsim a monoteistického náboženstva rádu Zakarum je zaujímavým prvkom. Pripomína totiž šírenie kresťanstva španielskymi kolonizátormi, ktoré prebiehalo od 16. storočia medzi Maymi a bolo značne násilné. V hre je Skatsim vykreslené ako náboženstvo, ktoré chce Zakarum potlačiť. Viacero domorodých obyvateľov konvertovalo, nie ale všetci. Zakarum následne postavili svoje centrum do pôvodného centra Skatsim, kde pôvodne prebiehali ich rituály (aj krvavé a ľudské), do spomínaného Travincalu. Tu rituály zakázali a vytlačili ich nasledovateľov, ktorí sú následne v hre prezentovaní ako spomínaní Fetishi, ktorých hráč musí zabíjať, keďže v zlobe (jednak z danej situácie, ale aj v zlobe šíriacej sa od Mephista) a nepochopení útočia aj na hráča. Z herného princípu teda tvoria „iba“ ďalších nepriateľov. Zakarum boli následne nakazení taktiež Mephistom a začali ničiť všetko živé, takže hráč sa musí vysporiadať i s nimi.

Hráč sa môže zhovárať s viacerými NPC-čkami, ktoré sú viac naklonené viere Skatsim. Ich nevôľa voči Zakarum je jednak aj kvôli ich skazenosti Mephistom, po ďalšom zhováraní ale hráč môže zistiť, že aj predtým boli skeptický voči Zakarum, vzhľadom na ich silu ale nechceli priveľmi vzdorovať. Výnimkou je azda Ormus, ktorý pretrval ako šaman Skatsim aj počas nátlaku Zakarum, aj keď veľa o tom nepovie.

Zaujímavosťou je aj úloha Lam Essen’s Tome, ktorá sa zaoberá nájdením istej knihy „čiernej mágie“. Túto knihu skonfiškovali Zakarum ako diablovo dielo a uchovali ho v niektorom z chrámov. Hráč ma za úlohu nájsť túto knihu a potom dostane odmenu. Tento kontext pripomína prenasledovanie a pálenie mayských kódexov. Tieto boli v procese pokresťančovania označované taktiež ako diablovo dielo. Žiaľ, naozaj ich pomerne úspešne aj pálili a dodnes sa ich teda zachovalo len zopár (tri kódexy, niekde sa spomína aj štvrtý, ale je pomerne sporný). V hre po nájdení tejto knihy Necromancer („temnejšia“ postava) utrúsi, že z knihy by sa mohol veľa naučiť, ale napríklad Paladin (bojovník „Svetla“) povie, že je dobré, že kniha nepadla do rúk nepriateľa a že je opäť v bezpečí.

Samotný Paladin, povolanie a postava, za ktorú hráč môže hrať, pochádza z Kurastu. Preto je aj jeho pokožka tmavšej farby (aj u iných NPC-čiek z Kurastu), podobne ako u Mayov. Nepatrí ale k Zakarum, ktorých opustil práve pre ich skazenosť. V hre Diablo III (2012) je následne postava Witch Doctor, ktorý je nasledovníkom Skatsim a je tiež z tejto oblasti. Čiže môžeme povedať, že s Paladinom z Diablo II sú si etnicky podobní či až totožní. Paladin ale konvertoval na vieru monoteistickú, kdežto Witch Doctor ostal pri svojej domorodej viere. V Diablo III sú už Fetishi prezentovaní ako pomocníci, ktorých si môže Witch Doctor vyvolať, a preto sú už na strane hráča a nie ako nepriatelia. Witch Doctor ovláda rôznu mágiu a rituály viery Skatsim, pracuje aj s rôznymi záhrobnými stvoreniami (napríklad zombie psami, či Gargantuanom).

Pri návrhu hier sa používajú rôzne inšpirácie z reálneho sveta a inšpirácia Maymi v hre Diablo II je zaujímavým počinom. Niekto by síce mohol namietať, že prevedenie je naozaj jednoduché a Mayovia majú toho na ponuku viac zo svojej kultúry, to už ale je hlavne na tvorcoch hier, do akej miery sa nechajú inšpirovať. Osobne považujem použité prvky z mayskej kultúry v Diablo II za príjemné spestrenie herného sveta.

pondelok 10. októbra 2016

Herná séria THE WITCHER - Knihy nám ožívajú pred očami

19:03 // by Richard Stranovský // // No comments


Nie je to tak dávno čo som s chuťou dočítal rozsiahle fantazy dielo poľského spisovateľa a majstra literárneho žánru  Andrzeja Sapkowského      Zaklínač   ( The Witcher) dielo je to naozaj rozsiahle a pozostáva  z 7 kníh z danou tématikou hlavnej postavy Geralta z Rivie ako Vedmáka alebo ináč Zaklínača určite ani samotný autor by sa nenazdal že jeho populárne dielo sa stane predlohou počítačovej hry keď postupom času dopĺňal knihu za knihou a tak ako sa vyvíjal príbeh kníh tak sa rozvinul vďaka ich sláve aj príbeh počítačovej hry ktorý započal vďaka zfilmovaniu a rozsiahlej hlavne poľskej ale aj stredoeurópskej komunite fanúšikov tejto knižnej ságy.
witcher-01
Píše sa rok 1991 keď v hernom štúdiu CD Project začínajú unikátny projekt oživiť literárne dielo na úroveň dokonalej a prepracovanej RPG- dobrodružnej hry a nie su sami do záveru projektu skupuje licenciu také slávne herné štúdio so zameraním na RPG ako BIOWARE čo posunie hru do špičkových až svetových kvalít a stáva sa po vydaní  roku 2005 špičkou v svetovom meradle a určuje trend novodobých hier súčasnosti .Nepredpokladám že autor Andrej Sapkowski by dosiahol takého svetového renomé sám a oba tituly jak knihy tak počítačové hry série The Witcher dosahujú svetový úspech a predstavujú vďaka poľskému CD projektu kus stredoeurópskej fantázie postavenej na slovanskej mytológii celému svetu. Vlastne sa na oživení knižného sveta pracuje od roku 1991 kontinuálne dodnes a je  naďalej keďže čakáme aj 4 diel série.

Séria hier je dokonale balená každá obsahuje soundtrack návod k hre pre prípad núdze a nemenej dokonalé sú aj zberateľské edície a merchandise produkty .Tu by som dal do pozornosti soundtrack všetkých troch dielov su bezpochyby špičkou hudobného žánru v spojení s počítačovou hrou a neray si ich púšťam aj ako relaxačnú alebo tématickú hudbu a myslím že nie som sám.

Dnes nie je žiadnou novinkou dokonala hra THE WITCHER - WILD HUNT a jej GAME OF THE YEAR EDITION  čo je bezpochyby graficky najpopulárnejšia a najlepšia hra roku 2016 je tak nesmierne rozsiahla s kvalitným príbehom voľnosťou pohybu a RPG črtami kopou  nelineárných politických a knižných súvislosti ale hlavne človek sa pri jej hraní dostáva na takmer dokonalú simuláciu knižného sveta . Knižné sny sa stávajú skutočnosťou no tento trend započali už prvé dva diely série . ak niekto nájde lepšie spojenie knižnej série a počítačovej hry rád mu pogratulujem no podľa môjho skromného názoru niet zatiaľ takého progresívneho príkladu na symbiózu knižnej série a počítačovej série navzájom dobýjajú najvyššie méty oboch scén jak knižnej tak hernej.

Pre tých čo  nepoznajú ani knižnú ani počítačovú sériu spomeniem v stručnosti že príbeh je zasadený do fiktívneho fantazijného sveta podobnému stredovekej Európe s množstvom drobných feudálnych kráľovstiev  a hrozbou invázie z juhu v podobe temného a mocného cisárstva a akoby nestačilo do politiky a intríg sa zapajajú elfovia, gnómovia a trpaslíci na ktorých sú robené pogromy vďaka ľudskej ješitnosti a my sledujeme životné osudy a trápenie zmutovaného Zaklínača Geralta z Rivie ako bojovníka proti monštrám celého sveta a jeho zverenkyne Ciri ako  kráľovskej dcéry a zaklínačky v jednej osobe  z malého kráľovstva Cintra ktorú prenasleduje svet ovplyvňujúce proroctvo spojene zo Zaklínačom a osudom Sveta.

V hre tak ako v knihách nájdeme odkazy a podobenstvá z reálnou  podobou  monštier ktoré sa  inšpirovali v slovanskej mytológii stretneme sa  zo strigoimi ,rusalkami , autor používa špeciálne vytvorený svet s vlastnou verziou elfštiny podobne ako nemenej slávny J.R.R Tolkien ale čo určite zaujme je politické pozadie podobne reálnemu stredoveku  plnom tajných spoločnosti  čarodejov  informačných a konšpiračných sietí ide o vyvážene a podchytene a rozsiahle dielo jak knižne tak herné. Mne teda stačí len vrelo odporučiť ako príklad spojenia literatúry a herného média .A treba pogratulovať autorovi a autorom  oboch diel k svetovej sláve. Ako sa hovorí KVALITA sa predáva sama no v tomto prípade platí navzájom.

streda 28. septembra 2016

Fenomén Elder Scrolls - séria hier či únik z reality všedného dneška

0:11 // by Richard Stranovský // // No comments

Keď dnes niekto spomenie názov Elder scrolls vybaví sa dnešnému  hráčovi titul  Skyrim alebo MMOPRG Elderscrolls Online čo sú síce dnes najnosnejšie tituly série no naša cesta za dobrodružstvom a únik z reality všedných dní a dlhých zimných ba niekedy aj letných večerov začal písať prvý zo série počítačových unikátov a počiatočné progresívne RPG s na vtedy nevídaným pohybom mimo renderový základ a konštrukt vtedajších hier , teda voľnosťou príbehu aj pohybu a to titul Elder scrolls Arena. Píše sa rok 1996 aj keď presne neviem kedy sa my dostal 4 disketová verzia hry v takom stave aby bola hrateľná a malo zabugovaná čo spomínam preto že je to v prvých dvoch  dieloch série, hráčskym prekliatím ale napriek tomu si tento fenomén vydobyl prvenstvo medzi RPG žánrom až do dnešných čias.

Skúsim Vám teda priblížiť čo bolo také úžasne na tejto sérii a čo nove na tu dobu nevídané priniesol tento herný fenomén ktorý zdá sa overený časom pretrvá a bude raziť aj naďalej.


Takže prvý diel priniesol perfektný a nový svet s hlboko situovaným príbehom a možnosťou navštíviť celý  Tamriel rozľahlý fantastický svet  plný rás ako elfovia jašterí ľudia ,ďalej možnosť učiť sa kúzelníckemu umeniu ,náhodne generované  poklady a unikátny a špecifický systém boja pohybom myši ako mečom či streľby z luku a samozrejme vyvážený charakter-build s kopou špeciálnych predmetov a kovov ktoré sprevádzajú hru až dodnes.

Druhý diel Elder scrolls Dagerfall je už sofistikovanejší no žiaľ asi naj bugovejší zo série ale predsa dodnes neprekonaný. Odohráva sa síce  v Bretónskej provincii  High  Rock a čiastočne v Hamerfalli je však lokačné najrozsiahlejším RPG všetkých čias z úplnou voľnosťou pohybu a dovtedy nevídaným kúzlom teleport a kúzlom lietanie musím sa priznať že tento diel si získal moje srdce RPG hráča na niekoľko dlhých rokov a neustále som mal čo objavovať stal sa mojim alternatívnym vesmírom svetom kde som prežíval inú realitu mohol som byť upírom, vlkodlakom ,krokodílodlakom a žit naďalej  život obyčajného študenta gymnázia ale po voľných chvíľach sledovať západy slnka nad Tamrielom a  báť sa Ancient Vampirov v temných zákutiach nekonečných randomovo- generovaných dungeonoch z ktorých nebolo uniku bez kúzla teleport. a neustále v strehu a mať niekoľko uložených pozícii kvôli chorobám ktoré ste mohli dostať tak ako v reálnom svete ale aj kvôli bugom ktoré vám znemožnili progres v hre. Ale bez ohľadu na vek vyše 70 000 lokácii ako mestá a dediny a  asi rovnaký počet nerenderovaných ale náhodne generovaných dungeonov a možnosť vyšperkovávať svoj charakter členstvom a postupom v  rôznych guildách a bratstvách a neskutočne prešpikovaný hlavný  dejový príbeh bol na tu dobu geniálny.

Ďalším v rade bol Elder scrolls Morrowind ten môžme zaradiť už k  hrám s pomerne slušnou grafikou aj na dnešné pomery a je si ho možne zahrať aj dnes s dokonalou českou verziou priniesol na tu dobu špičkovú grafiku vodných plôch a tieňov a pohľad do exotickej krajiny sopečných planí provincie Temných elfov .Bohužiaľ aj tato hra mala svoje nedostatky a to bolo nepomerne zmenšenie hracích lokácií a možnosť skillom alchemy vyhrať hru za 1 hodinu hracieho času. Ja som si však overenie tohto neblahého bugu nechal až na obdobie keď som bol nasýtený krásou tejto hry. Dodnes sa k nej rad vrátim a z chuťou si ju zahrám aj v roku 2016.

Nasledujúcim vydareným produktom je Elder scrolls Oblivion ten priniesol na tu dobu nevídanú inteligenciu a interakciu  umelej  inteligencie monstrov  ale aj Non-Player-Charakter  postáv a poprvé hra nebola takmer vôbec bugová samozrejme navrátila možnosť cestovania koňmo z Dagerrfallu ale aj možnosť obliecť koňa do plátovej zbroje čo bolo poprvé v hernej histórii.

Posledným z hernej série je Elders scrolls Skyrim ktorý nás vo filmovej grafike zavedie do severského sveta Nordov a myslím že tento titul úž ani netreba predstavovať nakoľko patrí k špičke žánru a dokonca ho presiahol aj v internetovej pop kultúre.
 
Na záver by som len  napísal keby som zrátal koľko zimných ale aj letných večerov som venoval inej realite bolo by to aj 10 rokov ľudského života. No napodiv neľutujem ani sekundu hracieho času .Táto séria je návyková ako alternatívny život a dáva vám  možnosť uniku  do inej virtuálnej reality možnosť žiť stovky životov aj keď len v inej realite. Z všetko len rečnícka  otázka : Čo by ste dali za možnosť žiť stále inak a znova, 10 krát alebo 100 krát. boli by to empirické skúsenosti či nie?

sobota 19. decembra 2015

Načo novú hru? Veď stačí HD remaster!

10:40 // by Unknown // // 1 comment

Stará dobrá hra...aj vy ste si už niekedy povedali túto frázu? Je vám ľúto, že si svoju obľúbenú hru na počítači už nezahráte? Nuž, tvorcovia hier na nás nezištne myslia...alebo nie?

Všetky Call of Duty I verzie až po poslednú z roku 2015, posledné diely sérií Grid a NFS pretekajúca sa o najhorší arkádový jazdný model a najprimitívnejší príbeh. The Sims bez života, tony lacných kópií Minecraftu, zombie co-op alebo survival a simulátorov simulujúcich aj samotný simulátor. Hry môžeme počítať na stovky, no napriek tomu nemáme čo hrať! Pomaly všetko je na jedno kopyto. Naše oči sa preto prosebne upierajú na police plné klasiky a skutočnej kvality. Icewind Dale, NFS 3: Hot Pursuit a Underground 2, BF2, Unreal, Red Alert 2 alebo Polda. Nastal čas oprášiť skutočné „herné pecky”. Po chvíli nostalgie, kedy aj slza z oka vyhŕkla, si však uvedomíme, že väčšinu týchto titulov si už na nových operačných systémoch nezahráme ani s podporou viacerých aplikácii alebo programov.

Presne to isté vedia aj mnohí vydavatelia a tvorcovia počítačových hier, ktorý v tom vidia ďalšiu príležitosť po vlne DLC, ako vytiahnuť z nás - hráčov ešte viac peňazí. V posledných rokoch sa objavilo na trhu viacero „prerábok” alebo po anglicky „remakes“ či „remasters“ pôvodných hier, reštartov sérií alebo titulov s prívlastkom HD. Wow! Konečne si zahráme to, čo už vlastne máme...O kvalite tohto typu hier možno polemizovať.

 Herná séria Tomb Raider zažila už dvojnásobný reštart a jeden remake. Fanúšikov potešil skutočne kvalitný remake prvého dielu. Ja som mala najväčšiu radosť z remake legendárneho Grim Fandango. Za slušný peniaz som sa predsa mohla vrátiť do svojho detstva. Veď ako sa vraví: „No, nekúp to“.
To sa už však nedá povedať o Half-Life: Source o Valve. Hráči očakávali geniálny remake, no namiesto toho prišiel iba akýsi polotovar s efektmi enginu Source. Skutočný remake tejto legendy pod názvom Black Mesa vytvorili až amatéri, a tým zosmiešnili stovky programátorov vo Valve, ktorí ich nakoniec sami najali.



Na popularite značky sa snažili  zarobiť aj ďalšie štúdiá a preto sme sa dočkali aj Stronghold HD alebo Age of Empires 2 HD. Kým prvá menovaná značka kvalitatívne upadala, Age of Empires sa dočkal viacerých úspešných pokračovaní. Autori HD edícií pôvodne možno zamýšľali remake, no podľa všetkého to bolo v období nejakého športového podujatia ako sú majstrovstvá sveta vo futbale alebo hokeji, a tak rýchlo prispôsobili rozlíšenia na širokouhlé monitory, a čo najskôr sadli do baru sledovať zápas. Človek by si povedal, že aspoň na tom nič nepokazili, no opak je pravdou. Kým so Strongholdom HD hráči nemali problémy, hráči AoE 2 HD neverili vlastním očiam. Programátori totiž zabudli na umelú inteligenciu. Čiže v náhodne vygenerovanej hre (skirmish) to vyzeralo asi takto: po nastavení strednej alebo vysokej obtiažnosti si budujete armádu s očakávaním nájazdov nepriateľa, ale ten nechodí a nechodí ako električky po Starom moste v Bratislave. Opatrne skúmate mapu, až to monštrum objavíte a zistíte, že sa nejedná o žiadne monštrum, ale „zabugovaný“ šok. Kým vy ste sa rozvinuli do štvrtej doby, umelá inteligencia si nedokázala ani zasiať napoly. Autori si samozrejme za svoju náročnú prácu vypýtali slušný honorár, keď jeden kus sa predával za 20 eur.

Obdobným spôsobom trpia aj hráči konzolových hier. Ak sa nám niečo hrá dobre, respektíve páči, tak nebudeme zbytočne prechádzať na niečo nové, ako v prípade športových sérií od EA, ktoré každý rok sľubujú revolúciu, no sotva sa dá hovoriť o evolúcii. Tri z prvých modelov pre PlayStation 3 (20GB, 60GB a 80GB) čiastočne umožňovali spätnú kompatibilitu, no ďalšie už nie. Prečo? V prípade PlayStation 4 namiesto spätnej kompatibility SONY vyrukovalo s HD verziami hier z predchádzajúcich ročníkov. Spomeniem príklad za všetky príklady, a to The Last of Us. Veru, aj takto sa zrejme snažia herné štúdiá vymámiť z hráčov čo najviac peňazí.
Našťastie existujú na svete aj nadšenci (programátori amatéri), ktorí skutočne milujú hry a určité herné značky, prípadne hrdinov. Svojou amatérskou tvorbou dokážu prekvapiť a súčasne zahanbiť profesionálov. Ale kto vie, s čím príde herný priemysel nabudúce...


O počítačových hrách a ich vízii politického vývoja

9:46 // by Unknown // // No comments

Stále prevláda starý názor, že počítačové hry šíria násilie a sú škodlivé pre mládež. O tom, čo je na tom pravdy rozprávať nejdem, o tom sa už popísali štósy papiera, napísali sa seriózne práce aj neskutočné bludy. Ja  sa chcem venovať jednoduchej otázke: „Nakoľko sa v hrách odráža náš svet, politika a naša blízka budúcnosť?“


Vo voľnom čase hrávam veľmi rád, hlavne vojnové „strieľačky“. Keďže tiež čítam množstvo tematickej literatúry a článkov, nie veľa hier prejde mojím filtrom na nereálne nezmysli. Preto v tomto článku nerozprávam o intergalaktickej konine menom Black Ops, Black Ops II a (chráňte ma bohovia) Black Ops III. Samozrejme, nejdem sa venovať úplne všetkým hrám, ale hral som pár titulov, ktoré predstavili veľmi zaujímavý koncept, akým sa môže uberať naša politická súčasnosť. Upozorňujem, na možný spojler, aj keď všetky hry sú už staršie a pre hráčov asi známe. A tiež, vzhľadom na právny systém – všetky značky sú vlastníctvom ich právoplatných majiteľov, autor tohto článku si neprivlastňuje žiadne názvy, logá ani akúkoľvek časť produktov.

Začnem veľmi známou hernou sériou Call of Duty, konkrétne trojdielnou sériou podtitulov Modern Warfare. Prvý MW pojednáva o prevrate v nemenovanej Arabskej krajine, ktorú nasleduje intervencia amerických vojsk. Zároveň prebieha tichá občianska vojna v Rusku medzi ultranacionalistickým krídlom a vláde vernými lojalistami. Medzi oboma konfliktami je prepojenie na základe ktorého dôjde v Arabskej krajine k odpáleniu nukleárnej bomby, ktorá pripraví o život 50 000 amerických vojakov. Vinník je vodcom Ruských ultranacionalistov a síce je na konci hry zabitý, občiansku vojnu to neukončí. Ultranacionalisti vyhrajú a preberú moc v krajine.

V druhom diely Rusko zaútočí na Spojené štáty, po tom čo teroristický útok na Moskovskom letisku padol na hlavu mŕtveho agenta CIA. Za tým všetkým stojí jediný muž – Makarov.

V treťom diely sa podarí Američanom zatlačiť Ruské vojská späť do mora, Ruský prezident chce podpísať mier, ale zasahuje Makarov, vodca radikálneho krídla, unáša prezidenta a po sérii chemických útokov v Európe rozpútava svetovú vojnu.

Séria končí smrťou Makarova, zatiaľ čo Ruský prezident obnovuje mierové rokovania. Čo som chcel načrtnúť týmto opisom deja? Vývojári nám predstavili koncept, kde nová Studená vojna prerastie do svetovej. Nové Rusko s novými ideami stojí na druhej strane barikády, ako USA či Európska Únia. Ako kedysi. Jediný muž v pozadí (v tomto prípade Makarov) hýbe osudmi národov. Ak sa pozrieme na Rusko ako sa javí dnes, je dej tejto hry až desivo možný. Rusko predstavuje krajinu v ktorej je najviac možné, aby došlo k prevratu s desivými následkami pre celý svet. Mnoho ľudí si pamätá zlaté časy, keď Rusko bolo veľmocou, pred ktorou sa triasol svet. Pamätajú si obrovskú silu a moc a niektorým táto moc chýba. Dnešné Rusko je silným medveďom, ale Sovietsky zväz predstavuje pre mnohých super obra, ktorý len zaspal a treba ho prebudiť. Taktiež je to krajina s obrovským jadrovým arzenálom, ktorý sa potencionálne môže dostať do horších rúk, bez toho, aby si to zvyšok sveta uvedomil. Veď povedzte, kto z vás vie, čo sa deje na všetkých vojenských základniach Ruska? Vo všetkých odľahlích republikách, ktoré sú súčasťou federácie? Nezabúdajte, že Rusko nie jen Moskva, ale je to značné množstvo národov a kultúr rozprestreté na dvoch svetadieloch. Porazenecké pocity sa dajú využiť k vzostupu moci, to nás história už naučila. Kto nesúhlasí, nech si spomenie na fenomén roku 1933. A ja vravím, že aj prehraná Studená vojna môže spôsobiť takéto pocity. Zvlášť, keď sa Rusko už oklepalo a je na rýchlom vzostupe.

Posledným dielom série Call of Duty, ktorý som hral je neveľmi úspešný Ghosts. Už tento diel odštartoval pád do trápnych hlbín a celý franchise sa tam veľmi rýchlo uberá prostredníctvom snahy napchať každý level čo najväčším množstvom akcie a technologickými vychytávkami. Takže hráč je v podstate každých desať minút v inej dych berúcej akcii, vždy len tesne unikne z nebezpečenstva a každých osem a pol sekundy použije nejakého drona alebo nejkých super hi-tech nezmysel. Ale Ghosts malo niečo, čo ma upútalo a to zaujímavý príbeh. No skôr pozadie príbehu, keďže neustále prenasledovanie toho istého človeka, ktorý vždy unikne neuveriteľným zázrakom je trápne. Ale pozadie je dobré. USA sú na pokraji kolapsu. Hospodárstvo sa rúca a na juhu rastie nový hráč. Federácia juhoamerických krajín využíva obrovské zásoby ropy a stáva sa superveľmocou. Po tom čo obrátia zbrane americkej vesmírnej stanice proti svojim majiteľom premenia hranicu s Mexikom na zdevastované územie nikoho. Predpokladali rýchly úder na sever. Spojené štáty sa však úporne bránia a za cenu obrovských strát dosahujú patovú situáciu.


To je zaujímavé. Už nie ste niekto kto má navrch po všetkých stránkach, nie ste vojakom superveľmoci, ale krajiny, ktorá zúfalo bojuje nie o nadvládu ani o suroviny ale o holé prežitie. Čo je však zaujímavejšie, upriamuje pozornosť na Južnú Ameriku. Nemožno si nevšimnúť pokrok, ktorý už niektoré štáty dosahujú. Stále majú ďaleko od štatútu veľmoci, ale ekonomická sila a najmä potenciál ropných ložísk je obrovský.

Ďalšou hrou, ktorá sa zaoberá zmenou vlády v Rusku je Ghost Recon: Future Soldier. V tejto hre, ktorá patrí do série nesúcej meno Toma Clancyho pojednáva o radikálnej skupine Havrania skala, ktorá má svojich členov v najvyšších armádnych a vládnych kruhoch. Aj tu, podobne ako v Modern Warfare, Ruská vláda nemá úplne pod kontrolou svoj jadrový arzenál a dôjde k odpáleniu rakety na Londýn. Hlavica je za letu zneškodnená, neprerazí, ale nosič aj tak narobí škody. Následne Havrania skala rozpúta vojenský prevrat a preberie moc v krajine. Vojská lojálne k pôvodnej vláde však bojujú a za pomoci hráča a jeho jednotky sú v ofenzíve. Puč je neúspešný, ľud zvrhol nelegitímneho prezidenta a všetko sa vrátilo do normálu.

Opäť je tu motív prevratu, kde sa moc dostane do rúk radikálov. Tentokrát dokonca reálnejšia, keďže puč je veľmi pravdepodobný, najmä, ak veľká skupina obyvateľstva nie je spokojná s aktuálnou situáciou. V súčasnosti sa mnohým Rusom prestáva páčiť obrovské množstvo vojakov, ktorý zomreli za záhadných okolností. Tiež nie sú spokojný s „malými zelenými mužíčkami“ na Donbase. Ale ešte pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine, pred pádom malajského lietadla, väčšina ruského národa chcela vojnu. Dnes je ich zápal oslabený počtom mŕtvych a hrozba novej vojny v Sýrii mnohým pripomína Afganistan. Musíme uznať, že spomenuté hry nemajú až tak za vlasy pritiahnutý dej, ale že predstavujú celkom reálnu možnosť.

A ešte jedna hra má zaujímavú ideu. Frontlines: Fuels of War. Dej sa posúva o niekoľko desaťročí dopredu, ale súčasťou hry je aj časová os, ktorá podrobne popisuje priebeh udalostí, ktoré vyústili do aktuálneho deja. Hlavným motívom je svetová vojna o ropu. Strach z toho, že čierne zlato vyschne skôr než ju človek stihne nahradiť nás možno trochu opustil a nemá takú silu ako v rokoch nedávno minulých, ale stále ropa predstavuje strategickú surovinu o ktorú sa bojovalo a pravdepodobne sa bude bojovať. Hra predpovedá vojnu na strednom východe medzi lokálnymi hráčmi v ktorej budú použité aj jadrové zbrane, následkom čoho sa stredoázijské krajiny stanú novými najbohatšími štátmi sveta. Medzičasom sa astronomické ceny ropy, spolu s rastúcim problémom imigrácie a klimatických zmien podpíšu pod postupný kolaps Západného sveta. Vo väčšine štátov sa zavedie trvalé stanné právo. Východ je na tom o čosi lepšie, vďaka už existujúcim autoritárskym režimom. Rusko a Čína spolu uzavrú vojensko-hospodársky pakt Aliancia Červenej Hviezdy. Západ, už dlhšie združený v NATO a Európskej Únii iba posilní vzájomné väzby a tak vzniknú dva bloky. Energetická kríza vyústi do otvorenej vojny, ktorá sa zo Strednej Ázie rozšíri do celého sveta. Kým Číne sa darí, Rusko prehráva a je na ústupe, čo vedie k použitiu jadrových zbraní. Hra končí dobytím Moskvy, avšak nechala si otvorené zadné dvierka pre prípadný druhý diel vyhlásením, že už sa zriaďuje exilová vláda na Sibíri a že Čína je stále v ofenzíve.

Tentokrát je tu vízia totálnej vojny o poslednú ropu. S nasadením všetkých síl, kde neplatia žiadne pravidlá. Ešte na prelome tisícročí bola táto myšlienka veľmi aktuálna a veľa ľudí predpokladalo takýto vývin udalostí, keďže závislosť ľudstva na rope je nesmierna. Objavom nových obrovských nálezísk a hlavne pokrokom vo vývoji technológií tento strach trochu opadol a nadobudli sme optimizmus. Ale nestali sme sa menej závislými. Pohonné hmoty sú len zlomkom ropných produktov, ktoré sa nám ako tak darí nahrádzať. Stále je tu potreba plastov a chemikálií, ktoré nevieme získať inak. A ak sa lepšie zamyslíme, uvidíme, ako sa väčšina štátov snaží nenápadne získať väčší podiel na rope. Snaha Spojených štátov v Strednej a Južnej Amerike, Veľkej Británie v Severnom mori, Ruska v Strednej Ázii. Nemôžeme povedať, že svetová vojna je nereálna. Ale môžeme dúfať, že sa nám podarí vyhnúť sa jej.


Už len okrajovo spomeniem posledný dielik skladačky: Metro 2033. Hororová sci-fi hra napísaná podľa rovnomennej knihy Dmitria Glukhovského (čítal som a vrelo odporúčam, je to scifi román, ktorý má mnoho vrstiev a niektoré sú úžasné) vás dáva do pozície Arťoma, jedného z tisícok obyvateľov Moskovského metra, ktoré sa ako protiatómový kryt stalo posledným ostrovom ľudstva v obrovskom oceáne skazy. V tejto hre už povrch viac nepatrí ľudstvu a v potravinovom rebríčku už viac nie sme na vrchu. Sú tu nový hráči. Ľudstvo je vyhynutím druhom, ktorý zabil sám seba totálnou nukleárnou vojnou.

Prečo spomínam Metro? Lebo by som bol rád, keby sa náš svet vyhol podobnej alternatíve. Na záver teda vyjadrím nádej, že vývojári hier nie sú žiadnymi vizionármi a že neveľmi veselé myšlienky predstavené v hrách tam aj zostanú a budú tvoriť virtuálny svet, v ktorom sa hráči zahrajú na vojakov, miesto toho, aby zvierali skutočné zbrane.

Mier buď s vami.

Obrázky: autorove screenshoty z hry Call of Duty: Ghosts