Keď si muži vyberajú ženského avatara

Ak si žena v hre zvolí mužského avatara, nik sa nad tým veľmi nezamýšľa. Je to niečo celkom bežné. Ak si ale hráč - muž zvolí ženskú postavu, je automaticky podozrievaný z homosexuality alebo z rozštiepenia osobnosti. Ďalší predsudok.

V mužskej koži

V mnohých starších hrách sa hrateľné hrdinky vôbec nenachádzajú. Hráčky si dodnes neraz musia zvoliť postavu opačného pohlavia. Časom buď stratia o ten-ktorý typ hry záujem alebo si na to jednoducho zvyknú. Možnosť vybrať si alebo vytvoriť ženskú postavu potom vnímajú ako príjemný bonus.

Všeobecne je rozšírená predstava, že hry sú tvorené v prvom rade mužmi pre mužov, lebo ženy sa aj tak nehrajú. To platilo možno v polovici deväťdesiatch rokov. Vtedajšie dievčatá sa napriek tomu s vervou vrhli na Super Maria či Crasha Bandicoota bez ohľadu na to, akého pohlavia je hrdina. Na druhej strane, v hrách ako Bulánci určite uvítali možnosť zmeniť farbu svojho vražedného vankúša na červenú či ružovú. V iných typoch hier, najmä RPG-čkach sa chceme so svojou postavou čo najviac stotožniť a tu vzniká trochu iný problém: stačí dať zákazníkovi na výber päť svalovcov a jednu prsatú dievčinu? Časom sa pomer postáv a kvalita ich spracovania vyrovnala - no len v niektorých žánroch.

Druhý pól

Situácia z pohľadu mužských hráčov je úplne iná. Široká ponuka chrakterov. Istota, že ak hra nie je očividne určená len dievčatám, nájdu si hrdinu, s ktorým sa dá stotožniť. Skrátka, žena obyčajne hráva postavu opačného pohlavia, lebo musí, a muž, lebo si ju zámerne vyberie. Čo ho k tomu môže motivovať?

Na internete sa asi najčastejšie objavuje názor, že hráč tak prejavuje latentnú homosexualitu. Má to svoju logiku. Avatarov si tvoríme a vyberáme tak, aby odrážali naše reálne (akí sme) alebo ideálne ego (akí by sme chceli byť). Internetové diskusie ľudí vyrovnávajúcich sa so svojou orientáciou túto hypotézu čiastočne podporujú. Mnohí gayovia skutočne uprednostňujú ženské postavy. Je zaujímavé, že u lesbičiek tento model zrejme platí vo výrazne menšej miere.

Robotka Cathode z Unreal Tournament 2004

Za dverami

Navzdory predchádzajúcemu tvrdeniu sa nedá predpokladať, že muž hrajúci ženskú postavu musí byť "homo alebo bi". Ženské postavy v akčných hrách bývajú neraz pohyblivejšie, rýchlejšie a majú iné zbrane a schopnosti. Ak ide o RPG, je pochopiteľné, že ak sa mužskému hráčovi veľmi páči a chce si ju prejsť znovu a inak, môže si vybrať spomedzi alternatívnych postáv i ženskú a plniť tak úlohy, ktoré sa v mužskej role nenachádzajú. Nemožno zanedbať ani tzv. vizuálnu slasť, o ktorej nám to podstatné povedal psychoanalytik Jan Stern vo svojej eseji Proč se ženy nedívají na gay porno. Skrátka, muži si všeobecne pri príjemnej činnosti zvyšujú slasť pohľadom na niečo pekné...

Väčšinou sa toto odohráva v súkromí. Hrou so ženskou postavou po sieti by sa u nás hráč vystavil posmeškom a podozreniam ohľadom sexuálnej orientácie. Založené sú pritom na tých istých predsudkoch, prečo sa v škôlke odrazu odmietajú chlapci hrať s plyšovými zvieratkami - nie je to dosť chlapské. A to im ostáva dodnes, nech sa aktivisti za rodovú rovnosť hoc aj pretrhnú.

Ako mi vysvetlil jeden priateľ, jeho najobľúbenejšou postavou je Cathode. Robotkine vlastnosti vyhovujú jeho štýlu boja a navyše je na ňu príjemný pohľad. Ide o pomerne populárnu postavu, ku ktorej si podobný vzťah vytvorila nezanedbateľná časť fanúšikovskej základne hry Unreal Tournament. "Oblečie sa" do nej ale len pri hre osamote alebo s dobrými kamarátmi. Niektorí však stále nesú celkom ťažko, že ich rozprášila tá plechovka.